Investovanie na akciových trhoch vaše úspory nezhodnotí

Autor: Tibor Pospíšil | 29.1.2011 o 14:14 | Karma článku: 12,43 | Prečítané:  6110x

Jedným z argumentov pre zavedenie kapitalizačného 2.dôchodkového piliera bolo, že úspory na dôchodok budú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) zhodnocovať na kapitálových trhoch. Keď vláda Róberta Fica fakticky obmedzila možnosti DSS investovať do rizikovejších, ale výnosnejších nástrojov (do akcií), bolo to dôchodkovým sporiteľom prezentované tak, že to zníži hodnotu ich budúcich dôchodkov, pretože akciové investície vynášajú viac. Investovanie do akciových podielových fondov finančné inštitúcie prezentujú klientom tiež tak, že im prinesie z dlhodobého hľadiska vyšší výnos, ako vklad na termínovanom účte. Je to skutočne pravda?

 

Podielový fond funguje tak, že správca fondu za prostriedky sporiteľov nakupuje na finančných trhoch (burzách) aktíva, v našom prípade akcie. Jednotka investície, na ktorú sa prepočítavajú vkladané peniaze sa nazýva "podielový bod". Hodnota podielového bodu, vyjadrená v peniazoch, sa mení v závislosti od hodnoty majetku (v našom prípade akcií), ktorý bol za vkladané prostriedky nakúpený. Keď cena nakúpených akcií rastie, rastie aj cena podielového bodu a naopak. Pričom negatívne na cenu podielového bodu vplývajú aj poplatky, ktoré si účtujú správcovské spoločnosti a znižujú o ne majetok fondu. Aktuálnu hodnotu investície si sporiteľ vypočíta tak, že vynásobí počet podielových bodov, ktoré má na účte, aktuálnou cenou jedného podielu.

 

Pre účely výpočtov budeme ako hodnotu podielového bodu používať hodnotu akciového indexu. Akciový index je vlastne fiktívny podielový fond, zložený z vybraných akcií. Jeho úlohou je sledovať pohyb hodnoty vybraného koša akcií. Dôležité je pre výpočet vybrať taký index, ktorý do hodnoty započítava aj dividendy (podiel na vyplatenom zisku spoločnosti). Pretože akcionári okrem nárastu hodnoty akcie získavajú výnos aj vo forme dividend.

 

Pre výpočet a porovnanie sme vybrali dva indexy, ktoré počíta spoločnosť Stoxx:

ESTOXX-50 - kôš akcií tvorí 50 akcií veľkých európskych spoločností

ESTOXX-600 - kôš akcií tvorí 600 akcií európskych spoločností rôznej veľkosti

 

Ako obdobie dlhodobého investovania sme vybrali 15 rokov od 15.1.1996 do 17.1.2011

 

index

Hodnota ku
15.1.1996

Hodnota ku
17.1.2011

Absolútny nárast
hodnoty

 

Nárast, prepočítaný
na ročnú bázu (p.a.)

ESTOXX-50

1778,38

4574,67

257,24%


6,50%

ESTOXX-600

163,49

473,87

289,85%


7,35%

 

 

Tieto čísla vyzerajú nádejne. Majú však dve chybičky krásy:

  • Zobrazujú výnos jednorazovej investície, ktorú by podielnik urobil 15.1.1996.
  • Nie sú tam zarátané poplatky, ktoré si účtujú správcovské spoločnosti a ktoré sú typicky 2-3% z celkovej hodnoty investície ročne. Po zohľadnení poplatku za správu investície sa zhodnotenie dostane na úroveň zhodnotenia na termínovaných vkladoch.

 

Nie je ťažké nájsť v historických hodnotách jeden konkrétny deň (resp. kratšie obdobie), ktorý je pre zhodnotenie vtedajšej jednorazovej investície z dnešného pohľadu výhodný. Ale pre jednorazovú investíciu nie je problém nájsť v histórii ani taký deň, že investícia z toho dňa bude k dnešnému dňu stratová. Je to podobné, ako keby niekto argumentoval, že nie je problém vyhrať na lote, pretože keby si 25.1.1997 vsadil čísla 4, 7,15, 17, 37, 47, bol by dnes už „za vodou".

Pravidelnú a dlhodobú investíciu si nasimulujeme tak, že budeme virtuálne kupovať podiely nášho fiktívneho akciového fondu (indexu) každý obchodný deň vo vyššie uvedenom období. Na konci investície spočítame nakúpené podiely a vynásobíme ich cenou podielu (hodnotou indexu) k 17.1.2011. Potom vypočítame, akému úroku zodpovedá zhodnotenie tejto pravidelnej a dlhodobej investície. Vypočítame úrok fiktívneho účtu, na ktorý fiktívne denne ukladáme rovnakú sumu, ako investujeme do akciového fondu tak, že na konci bude na účte rovnaká suma, ako v akciovej investícii. Výpočet je o poznanie náročnejší, ako u jednorazového porovnania, ale s použitím tabuľkového kalkulátora ho zvládneme.

 

index 15

Hodnota ku
15.1.1996

Hodnota ku
17.1.2011

Zhodnotenie pravidelnej
investície zodpovedá
ročnému úroku

ESTOXX-50

1778,38

4574,67

2,24%

ESTOXX-600

163,49

473,87

4,05%

 

 

Po zohľadnení poplatkov za správu investície nám zhodnotenie investície v akciovom investičnom fonde vychádza blízke nule.

 

Oponenti budú argumentovať, že sme mali vybrať dlhšie obdobie, iný, exotickejší kôš akcií a určite sa nájdu takí, ktorí budú argumentovať, že v správcovských spoločností pracuje množstvo investičných špecialistov, ktorí vedia zhodnotiť akciové investície viac, ako je zhodnotenie, vyjadrené akciovým indexom. Nuž, reči sa hovoria, chlieb sa je. A v prípade financií sú tým chlebom čísla, tabuľky a výpočty.

 

Takže skúsme ešte predĺžiť obdobie investície na 20 rokov.

 

index

Hodnota ku
15.1.1991

Hodnota ku
17.1.2011

Zhodnotenie pravidelnej
investície zodpovedá
ročnému úroku

ESTOXX-50

783,85

4574,67

5,69%

ESTOXX-600

83,07

473,87

6,52%

 

Opäť nezabudnime zohľadniť zníženie výnosu o 2-3% ročne vplyvom poplatku za správu investície. A výsledok je opäť na úrovni (výnos max. 4% p.a.), pri ktorej je podstúpenie jasne vyššieho rizika akciovej investície neopodstatnené až nezodpovedné.

 

A teraz z druhej strany:

Povedzme, že (hrubý) akceptovateľný výnos dlhodobej investície do akciového investičného fondu stanovíme na 8,5% p.a., po odrátaní 2% p.a. za správu investície máme 6,5% ročne pred zdanením. Akú hodnotu by musel mať dnes náš fiktívny podielový fond (index), aby bolo zhodnotenie investície na požadovanej úrovni?

 

index

Hodnota ku
17.1.2011

Hodnota potrebná
pre zhodnotenie 8,5% p.a.

Potrebný jednorazový
nárast hodnoty

ESTOXX-50 na 15 rokov

4574,67

7573

65,54%

ESTOXX-600 na 15 rokov

473,87

680

43,50%

ESTOXX-50 na 20 rokov

4574,67

6312

37,98%

ESTOXX-600 na 20 rokov

473,87

595

25,56%

 

 

Proste absolútne nereálne. Skutočné zhodnotenie pravidelnej dlhodobej investície do akciového investičného produktu, dostupného bežnému investorovi (podielový fond, dôchodkový fond a podobne) je mimo realitu. Aby sme predišli zbytočným nedorozumeniam v diskusii: za legitímny argument proti uvedeným číslam som ochotný uznať len iné čísla. Konkrétne dôveryhodné historické hodnoty bežne dostupného akciového investičného inštrumentu za obdobie 15-20 rokov. Tieto potom môžeme dosadiť do tu prezentovaného výpočtu a takýmto „back testom" prípadne spochybniť tvrdenie z nadpisu článku. Ja samozrejme nevylučujem, že zopár takých inštrumentov sa môže nájsť. Akurát by ma zaujímalo, akým spôsobom ich bežný investor nájde medzi tisíckami iných, ktoré tú výkonnosť nemajú.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?