reklama

Boríme mýty: štát a jeho rozpočet

Na kritiku hospodárenia štátu dostávam veľmi podobné reakcie z oboch socialistických táborov, červeného i modrého. „Však sa pozri, čo za dane štát vybudoval; napríklad diaľnice". Nie, skutočne to nie je pravda. Štát z daňových príjmov žiadne diaľnice nestaval a nestavia. A podobne z daní nestavia ani iné dlhodobé hodnoty, ktoré by vnukom našich vnukov pomáhali splácať dlžoby, ktoré pre nich štát neustále navršuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (63)

Hneď na začiatku dôležitá poznámka:

Budem rozoberať použitie daní, ktoré v rôznej forme platíme do štátneho rozpočtu. Všetky úvahy a výpočty sa budú vzťahovať k sume peňazí z príjmovej strany rozpočtu.

Štát z daňových príjmov hradí rôzne výdavky. Istá skupina výdavkov je mandatórna, povinná. Štát je povinný ich platiť zo zákona. Napríklad priznané sociálne dávky a iné transfery. Podobne splátky úrokov existujúceho štátneho dlhu. K týmto môžeme prirátať aj výdavky na základné fungovanie štátu. Štát je entita, ktorá na danom území (ako jediná?) vykonáva legálne násilie. Bez silových zložiek by štát neexistoval. Podobne byrokratický aparát. Aj keby bol minimalizovaný, nejaký musí existovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tieto výdavky, či už zákonne povinné, alebo povinné z hľadiska existencie štátu ako takého, tvoria istú časť výdavkov štátneho rozpočtu. A ja tvrdím, že táto časť je veľkosťou zhodná so sumou, ktorú štát vyberie na daniach. Všetky daňové príjmy štátu skončia ako spotrebné, či prevádzkové výdavky. Ani euro z príjmov nezostane na investičné výdavky. Kto má chuť, môže sa pohrať so zostavovaním svojho vlastného štátneho rozpočtu, resp. si toto tvrdenie overiť na dátach štátneho rozpočtu.

Štát však samozrejme utráca oveľa, oveľa viac, ako sú jeho príjmy. Napríklad deficit rozpočtu prvého roku „zodpovednej" vlády modrých socialistov je temer 30%; a aj pre budúce roky sa počíta s deficitom na úrovni 20% príjmov rozpočtu. Dôležité je poznamenať, že v štátnom rozpočte (na jeho výdavkovej strane) nie je ani jedno jediné euro určené na splátky dlhu. Rozpočtované sú len splátky úrokov existujúceho a stále narastajúceho dlhu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dlh štátu teda bude do budúcnosti len narastať. Cieľom už nie je zastavenie zadlžovania, či nebodaj splácanie štátneho dlhu. Cieľom je zastaviť rast pomeru dlhu k HDP. Pričom HDP je silne kontroverzný koncept. K jeho rastu je potrený rast spotreby. Aj tej štátnej spotreby. Všetky dlžoby, ktoré si štát na seba zoberie, sa automatiky pripočítajú k HDP s kladným znamienkom. Či je možné zvyšovať spotrebu donekonečna, nechám na posúdenie cteného čitateľa.

Takže: diaľnice a iné investičné projekty realizuje štát výhradne a len na dlh. Ktorý narastá a narastať bude. Vnukom našich vnukov (ak to teda vydrží až tak dlho) zostane obrovský štátny dlh. Áno, na druhej strane im zostanú aj tie diaľnice. Problémom investičných statkov je však to, že generujú aj náklady. Treba ich udržiavať. Zároveň by občanom mali po zdanení zostať aj nejaké prostriedky na to, aby tie diaľnice vôbec mohli využívať. Diaľnice bez áut, resp. bez benzínu do nich našim potomkom veľa pridanej hodnoty neprinesú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A s narastajúcim dlhom bude rásť aj pomer úrokových nákladov a tým sa bude znižovať časť príjmov, ktorá sa bude dať reálne použiť. Napríklad na potrebnú údržbu diaľnic. V rozpočte 2011 je na úroky rozpočtovaná suma 1 163 188,- euro. Čo je 8,9% príjmov rozpočtu. Každé 11-te euro, ktoré zaplatíte do štátneho rozpočtu, ide na splátky úrokov už existujúcich a stále sa zvyšujúcich štátnych dlžôb. Aj toto číslo bude narastať. Avšak tu sa už nedá použiť kreatívne účtovanie, ako v prípade udávania veľkosti dlhu ako pomeru k nafukovanému HDP. Tu existuje tvrdý limit. Ak príjmy nepokryjú ani úroky existujúcich dlhov, štát skončí (reálne skončí samozrejme oveľa skôr).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže záverom:

Štát z vybraných daní hradí len prevádzkové náklady. Žiadne diaľnice.

Investičné statky buduje zásadne na dlh, ktorý však generuje úrokové náklady a znižuje časť príjmov, ktorú je možné použiť na prevádzku štátu.

Rozdiel medzi červenou a modrou socialistickou vládou je len v dĺžke doby, ktorá pri príslušnej miere nezodpovednosti (zadlžovania) uplynie do bankrotu štátu.

Tibor Pospíšil

Tibor Pospíšil

Bloger 
  • Počet článkov:  305
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Léta už tajím svoji příslušnost,k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,bo se mi nelíbí morální předlohy,čili papaláši hrající si na Bohy. ...Upřímně řečeno trochu teskno mi je,že nám stačí DEMO-Demokracie.ˇ(c) Tomáš Klus Zoznam autorových rubrík:  Menej štátuTúlavé zápiskyÚvahyFinancieFinančná poradňaZábavná logikaNebuď ovcaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu