Vznik a zánik peňazí II

Autor: Tibor Pospíšil | 14.11.2005 o 18:46 | Karma článku: 10.79 | Prečítané  11361-krát

To, že vznik peňazí z "ničoho" sa ľuďom zdá nemožný, resp. úplne neuveriteľný je spôsobené tým, že ľudia vidia vklady na účtoch ako svoje aktíva (čo je aj pravda). Preto sa vám zdá úplne neuveriteľné, že by vaše aktíva mohli vzniknúť z "ničoho". Ale z pohľadu banky sú klientské vklady (=peniaze) jej záväzkami. Banka teda z "ničoho" vytvorila svoj záväzok, nie aktívum.

Najprv si musíme zadefinovať, čo budeme za peniaze považovať a čo za peniaze považovať nebudeme. Za peniaze budeme považovať vklady na klientských účtoch v bankách. A to vklady nebankových klientov. Medzibankové vklady (vklady jednej banky u druhej) sa za peniaze nepovažujú. Tieto vklady sa volajú "likvidita". Toto nie je definícia moja, ale definícia, ktorá sa používa v bankovníctve.

 

Čo sa týka bankoviek: to sa volá obeživo a je to súčasťou peňazí. Pri dnešnej úrovni technológie by sme sa bez bankoviek zaobišli, veď objem bezhotovostných transakcií sa stále zvyšuje. Úplná elektronizácia peňazí by na ich podstate nič nezmenila.

 

Zaujímať nás bude celkový objem peňazí v ekonomike. Túto veličinu sleduje národná banka, ktorá peniaze (a ich objem) rozdeľuje do agregátov. Agregáty sa označujú M0, M1, M2, M3 ... Agregát s vyšším číslom obsahuje agregát s číslom o jedno nižším plus ďalší "druh" peňazí. Prečo máme rôzne agregáty (druhy peňazí)? Lebo dôležitá je aj rýchlosť obehu peňazí, t.j. koľkokrát za rok sa s konkrétnym peniazom z daného agregátu obvykle platí. Koľkokrát za rok peniaz zmení majiteľa.

 

M0 obsahuje obeživo, pretože to najrýchlejšie obieha. M1 obsahuje M0 plus netermínované vklady. M2 obsahuje M1 plus termínované vklady a vklady v cudzej mene. Tieto (termínované) vklady už viac, ako na platenie, používame na úchovu peňazí pre neskoršie použitie. Teda tieto peniaze obiehajú podstatne pomalšie. Otázku prečo sa peniaze sledujú podľa rýchlosti ich obehu zatiaľ nechajme nezodpovedanú, možno sa k tomu ešte dostaneme. Ak nie teraz, tak niekedy nabudúce.

 

Že objem peňazí v ekonomike narastá je možné si prečítať na stránkach národnej banky v časti informácií o menovej politike, podkapitola menový prehľad. A presne odtiaľ som čerpal informáciu o náraste peňazí v slovenskej ekonomike.

 

K 30.9.2005 to (agregát M2) bolo 793,6 mld Sk. Ku 30.9.2001 to bolo len 611,9 mld Sk. Za štyri roky je to nárast o 181,7 mld Sk, čo je nárast o cca 30%. Objem peňazí v ekonomike teda rastie. V svojom prvom článku som to úplne zámerne uviedol hneď na začiatku, aby bolo jasné, že objem nerastie nejakým závratným tempom, či nebodaj exponenciálne. Ale rastie. To znamená, že suma vkladov na vkladových účtoch (rôznych typov) sa zvyšuje.

 

Ako teda peniaze pribúdajú, ako vznikajú?

Ešte pred tým, než budeme hľadať odpoveď si treba uvedomiť, že peniaze (klientský vklad na účte v banke) sú záväzkom banky voči klientovi. Ak má banka záväzky v nejakom objeme (suma klientských vkladov), musí mať k nim prislúchajúci objem aktív. Tie sú tvorené úvermi "dlžnými úpismi", ktoré iným klientom poskytla.

 

Ak si peniaze požičiavajú nebankové subjekty, tak si požičiavajú už v minulosti vytvorené peniaze. Pretože suma úveru sa z účtu jedného klienta (ten peniaze požičiava) odčíta a na účet druhého klienta (dlžník) sa tá istá suma pripočíta. Suma peňazí sa nezmenila.

 

Ak však požičiava banka, nemá klientský účet, z ktorého by mohla sumu úveru odčítať. Veď by si tým znížila sumu záväzkov (klientský vklad je záväzok banky). Práve to by bol  podvod. Pretože nielen, že by si znížila záväzky, ale požičaním týchto istých peňazí inému klientovi by banke vzniklo nové aktívum, nová pohľadávka voči novému dlžníkovi.

 

Ak však banka najpv vytvorí vklad (t.j. svoj záväzok) akoby z "ničoho" a potom (resp. zároveň) ho pokryje aktívom (pohľadávkou voči dlžníkovi) potom to bude v poriadku. Suma záväzkov sa bude rovnať sume aktív pred aj po poskytnutí úveru. Akurát sa na novom účte (alebo možno existujúcom) klienta (dlžníka) objavili nové peniaze.

 

To, že sa to ľuďom zdá nemožné, resp. úplne neuveriteľné je spôsobené tým, že ľudia vidia vklady na účtoch ako svoje aktíva (čo je aj pravda). Preto sa vám zdá úplne neuveriteľné, že by vaše aktíva mohli vzniknúť z "ničoho". Ale z pohľadu banky sú klientské vklady (=peniaze) je záväzkami. Banka teda z "ničoho" vytvorila svoj záväzok. A práve preto si banka musí dať veľký pozor, komu takto vytvorené peniaze požičia. Pretože keď dlžník banke peniaze nevráti, ostanú banke záväzky, ktoré nemá pokryté aktívom. A preto, hoci z "ničoho", musí peniaze vytvárať veľmi obozretne.

 

Platíme peniazmi, nastupuje likvidita.

Podnikateľ teda dostane úver a "nové" peniaze použije na plaby iným subjektom, ktoré majú tiež účty v bankách. Ak platí na účet svojho partnera v tej istej banke, peniaze sa presunú a banka problém nemá. Ak platí na účet v inej banke, nastupuje medzibankový platobný styk. Každá banka má v národnej banke účet, na ktorom musí mať povinne určitý objem prostriedkov (nie sú to peniaze, je to likvidita). Banke, z ktorej účtu sa platí, sa suma na tomto účte zmenší, prijímajúcej banke naopak zväčší.

 

Ak klienti jednej banky začnú hromadne presúvať svoje vklady do iných bánk, táto banka si prostriedky (likviditu, nie peniaze) na pokrytie povinných minimálnych rezerv v národnej banke musí požičať od iných bánk, až v krajnom prípade od národnej. Požičiava si ich za úrok na medzibankovom trhu. A práve to je dôvod, prečo banka úročí klientské vklady (vložené peniaze), aj keď si peniaze (ale my vieme, že sú to jej záväzky) vie vytvoriť z "ničoho". Banka totiž klientovi dá nižší úrok, ako je na medzibankovom trhu.

 

Banky sú prísne kontrolované národnou bankou. Musia o svojom hospodárení zverejňovať podrobné správy. A to najmä informácie o tom, ako jej dlžníci splácajú peniaze, ktoré im požičala. Ak banka začne mať s inkasom splátok úverov problémy, ostatné banky jej budú menej dôverovať, nebudú jej chcieť požičať likviditu a banka bude nútená (napr.) zvyšovať úroky z vkladov. A preto si treba veľmi zvážiť ponuku banky, ktorá vám ponúka podozrivo vysoké úroky z vkladu.

 

Na záver si ešte povedzme, ako peniaze zanikajú:

Presne opačným postupom, ako vznikli. Peniaze zanikajú splácaním úveru. Peniaze sú odčítané (zaniknú) z vkladového účtu dlžníka a zároveň zanikne príslušná časť záväzku klienta, ktorý bol aktívom banky.

 

Veľmi si cením korektnú diskusiu, ktorá vznikla k mojim predchádzajúcim článkom. Že vás na prvý krát nepresvedčím, s tým som počítal úplne naisto. Ale že diskusia bude naozaj k veci a s výraznou prevahou argumentov a správnych otázok, to ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo. Takže s chuťou do mňa.

 

 

Použitá literatúra:

Jozef Jílek: Peníze a měnová politika, Grada Praha 2004.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Glváč zatajuje okolnosti kúpy bytu, postavili ho firmy blízke Bašternákovi

Šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč v stredu tvrdil, že na vysvetľovanie kúpy bytu nemá čas, krátko na to napísal blog k inej téme.

TECH

Nebudú vás stáť veľa peňazí. Ale zvládnu tri smartfóny testy?

Lacné s dostatočným výkonom. Vyskúšali sme smartfóny pre každého.

KOMENTÁRE

Terorizmus sa týka všetkých

Vo vzájomne prepojenom svete akt terorizmu nikdy nie je dostatočne ďaleko.


Už ste čítali?