Zamyslenie o špekuláciách na kapitálových trhoch

Autor: Tibor Pospíšil | 11.4.2011 o 9:19 | Karma článku: 6,79 | Prečítané:  1453x

Počas nedávnej finančnej krízy mnohí oficiálni predstavitelia obviňovali zo zhoršenia situácie špekulantov. Konkrétne takých, čo špekulujú na pokles kapitálových trhov pomocou techniky, zvanej „predaj na krátko" (short selling). Istý čas dokonca bol jeden variant tejto techniky na burzách zakázaný. Na poklese, či stagnácii kapitálových trhov dnes môže zarobiť aj bežný, ale informovaný slovenský investor (či špekulant). Je potrebné sa cítiť previnilo? Je to skutočne tak, že na kapitálových trhoch sa hodnoty vytvárajú investovaním a špekulácie na hodnotách len parazitujú?

Kedysi veľmi dávno, keď kapitalizmus bol skutočný, to bolo tak, že kapitál bol odložená spotreba. Človek najprv svojou prácou vytvoril spotrebné statky, ktoré potreboval ku svojmu životu. Zodpovední jedinci sa časť svojej spotreby snažili odložiť na horšie časy, keď už nebudú schopní svojou prácou si spotrebné statky zaobstarať. Časť produkcie si odložili tak, že ich zapožičali kapitalistovi. Kapitalista mal väčšie ambície, ako zaobstarávať si spotrebné statky. Radšej by vyrábal pomôcky, nástroje, hľadal inovácie, pomocou ktorých sa budú spotrebné statky potom vyrábať ľahšie a lacnejšie (s menším objemom potrebnej práce). Ale kým bude vytvárať výrobné prostriedky (kapitálové statky), bude tiež potrebovať jesť, obliekať sa, kúriť a podobne. A preto si potrebuje požičať spotrebu, ktorú si odloží nejaký sporiteľ. Sporiteľ získa podiel na zisku (dividendu) vo forme budúcich spotrebných statkov, ktorých sa kapitalistovi pomocou kapitálu neskôr podarí vyrobiť oveľa viac. V dobách skutočného kapitalizmu bolo potrebné vykonať prácu dokonca aj na výrobu peňazí. Pretože to ešte neboli virtuálne čísla v počítačoch, ale nejaká komodita, ktorá bola akceptovaná ako univerzálny tovar na výmenu. Napríklad zlato.

Nevýhodou skutočného kapitálu je to, že najprv je potrebné vykonať prácu (vyprodukovať spotrebné statky), potom istú časť výsledkov práce nespotrebovať, ale odložiť. Človek vo svojej prirodzenosti však preferuje dnešnú spotrebu a do budúcnosti by si chcel odložiť len nevyhnutné minimum. Dokonca často preferuje hodnotu voľného času, než aby mal do úmoru pracovať len preto, že si bude sporiť na krajšie zajtrajšky. Výhodou je naopak to, že takýto systém je stabilnejší a spravodlivejší. Proste platí, že bez práce nie sú koláče a dnešné sporenie je odmenené lepším životom v budúcnosti. Alokácia hodnôt je optimálna, pretože je prirodzene obmedzená na skutočné a existujúce hodnoty, ktoré bolo treba najprv prácou vytvoriť.

Ako to už v živote chodí, dobré veci sa časom zhumpľujú. Na dobré si ľudia ľahko zvyknú a chceli by ešte lepšie. Prostredníctvom pokroku majú ľudia zrazu viac času. Potom sa medzi nimi nájdu takí, ktorí by chceli svojim spoluobčanom zabezpečiť ešte lepšie životné podmienky, ideálne bez práce. A veru, nikto vám nedá viac, ako vám takíto ľudia môžu sľúbiť. Preskočme technické detaily a povedzme si, že vývojom v oblasti finančného systému sa podarilo dosiahnuť, že dnes kapitalista môže dostať pôžičku aj z ešte nevykonanej práce. Podpíše banke dlžobný úpis a banka mu vygeneruje nové, predtým neexistujúce peniaze, finančný kapitál. Banka verí, že kapitalistovi sa podarí pomocou nových peňazí vytvoriť nové hodnoty a pôžičku vráti. Však prečo by sme nemohli spoločnosť posunúť ďalej rýchlejšie, keď to novinky vo finančnej technológii umožňujú a zdanlivo to nikoho nič nestojí? Sporiteľ si neuvedomí, že keď sa zvýši objem peňazí, ale objem hodnôt zostane rovnaký, že kúpna sila jeho úspor klesne bez toho, aby urobil nejaké zlé rozhodnutie.

Spočiatku sa finančný kapitál používal len na tvorbu výrobných prostriedkov. Prestalo byť problémom vyrobiť, podstatná začala byť schopnosť predať. Pretože pomocou umelej stimulácie sa logicky produkuje viac, ako je potrebné, či prirodzené. Tým ale problémy len začali. Niekedy v deväťdesiatych rokoch si americkí politici povedali, že splnia americký sen: každému Američanovi jeho vlastný dom. No splnia, oni skôr ten sen vytvorili a do hláv bežných Američanov ho implantovali. Americké banky začali poskytovať hypotéky vo veľkom. Za chrbtom mali štátnu agentúru na podporu bývania, pomocou ktorej dokázali „vyriešiť" aj isté problémy, ktoré by mohli vzniknúť tým, keby niekto chcel kontrolovať obozretnosť ich podnikania. Hypotéku mohol dostať každý. Realitný obchod prekvital, americký sen sa začal plniť. Že sa hypotéky poskytovali skutočne bezuzdne je vidieť aj z toho, že dnes je problém pre banku, ktorej zostal zabavený dom na krku, nájsť k tej hypotéke reálne dokumenty. Tie sa stratili v procese tzv. sekuritizácie, t.j. prebaľovania hypotekárnych úverov nevalnej hodnoty do väčších celkov, ktoré tým zázračne nadobudli hodnotu a vysoké investičné hodnotenie. A tieto balíčky putovali do rúk nič netušiacich investorov po celom svete podobne, ako si zo supermarketu odnesiete prebalené mäso po záruke.

Ľudia si už nekupovali dom len na bývanie, ale aj ako výhodnú investíciu. Kúpili dom v hodnote 100 tisíc dolárov na pôžičku. Novými dolármi, pumpovanými do nehnuteľností cena domu narástla napríklad na 200 tisíc dolárov. A jeho šťastný majiteľ si na toto zvýšenie požičal od banky ďalších 100 tisíc dolárov, ktoré si užil. Zdalo sa to vtedy všetko tak ľahké, skutočne ako vo sne. Boli to však nezodpovedné špekulácie na rast ceny aktíva, ktoré tú cenu reálne nemalo. Cena rástla len pomocou štátnej stimulácie, či stimulácie na finančných trhoch. Ale vtedy neprotestoval nikto, nikomu nevadili špekulanti, ktorí dvíhali ceny do nebies a inkasovali virtuálne zisky, ktoré po spľasnutí bubliny zaplatí daňový poplatník.

Že je to bublina a že raz praskne, to vedeli mnohí. To sa dalo v roku 2006 prečítať aj v česky napísanej učebnici bežne dostupnej u nás. Ale znova: špekulanti na neopodstatnený rast cien (nielen) nehnuteľností nikdy nikomu nevadili. Žiadne obmedzovanie hypoték, či pochybne zaručených pôžičiek na nákup aktív. Pri špekulácii na pokles, na návrat k reálnemu ohodnoteniu investičných aktív, sa zrazu zdvihne vlna odporu. Necháme na posúdenie cteného čitateľa otázku, prečo je tak dramatický rozdiel medzi prístupom k špekulantom na umelý rast hodnoty oproti prístupu k špekulantom na pokles hodnoty na reálne úrovne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?