Základom je pochopiť, ako funguje finančný systém, ako vznikajú a zanikajú peniaze. V skratke: ak požičia nebankový subjekt nebankového subjektu, z účtu jedného sa na účet druhého presunú EXISTUJÚCE peniaze. Tieto peniaze splatením úveru nezaniknú, len sa presunú späť na účet veriteľa. Ak si nebankový subjekt požičia od banky, neexistuje účet, z ktorého by peniaze ubudli. Na účet dlžníka banka vygenerujú úplne NOVÉ peniaze, ktoré predtým neexistovali. Množstvo peňazí v obehu sa zvýši. Od banky požičané peniaze zaniknú v momente splatenia úveru.
Problém je v tom, že banke nie je možné splatiť celú dlžnú sumu včítane úrokov. Pretože banka jediná môže vytvoriť nové peniaze. Ktoré si niekto iný musí požičať, vám zaplatiť, aby ste mohli splatiť úrok z pôžičky od banky. Ďalší (a podľa mňa väčší) problém je v tom, že od bánk si požičiavajú štáty, ktoré svojim občanom sľubujú modré z neba. Samozrejme na úver, ktorý štát neplánuje nikdy splatiť, pretože dlhy spláca novými pôžičkami. A preto štát potrebuje neustály rast spotreby. Táto Ponziho schéma (pyramídová hra) sa raz skončí. Je veľmi dôležité, že ešte stále sa môže skončiť relatívne kontrolovane. Ešte stále môžu ľudia túto svoju nebezpečnú finančnú konštrukciu uzavrieť podobne, ako ju sami naštartovali.
Áno, treba si priznať krutú pravdu, že bez umelo natlačených peňazí naštartovaný Ponziho systém nezvrátime. Treba verejne priznať skutočnosť, že bankový systém stojí na tvorbe umelých peňazí, ktoré sú však vytvárané ako dlh. A toto treba zmeniť.
Štát má monopol na tlač peňazí a teraz by ho mal využiť k náprave systému. Peniaze už nebudú tlačiť banky voči dlžným úpisom od dlžníkov. Peniaze bude tlačiť štát priamo na účty svojich občanov. Občania sa rozhodnú, či peniaze utratia, alebo nimi splatia svoje existujúce dlhy. Ak ich utratia, časť z nich sa dostane do štátneho rozpočtu. A štát bude môcť splatiť časť svojich dlhov. V tomto procese zaniknú peniaze v objeme splateného dlhu. Ak sa občania rozhodnú splatiť svoje dlhy, opäť zaniknú nejaké peniaze.
Cieľovým stavom bude, že budú splatené všetky dlhy, ktoré vznikli v systéme dlhových peňazí. Na účtoch v bankách zostanú len peniaze, ktoré vytvoril štát v procese nápravy systému. Banky už nebudú peniaze vytvárať, budú fungovať len ako servisné organizácie, ktoré poskytujú služby platobného styku a zabezpečujú servis medzi veriteľmi a dlžníkmi, ktorí si medzi sebou požičiavajú svoje existujúce peniaze.
Ideálnym stavom bude, ak sa na konci peniaze, ktoré zostanú v systéme a budú slúžiť na výmenu tovarov a služieb materializujú. Napríklad na zlato, či inú komoditu. Týmto zanikne monopol štátu na vytváranie peňazí. Peniaze sa opäť budú dať vytvoriť len prácou, potrebnou na získanie komodity.
A čo inflácia?
Opäť sa vrátim na začiatok: celý systém majú v rukách ľudia. Štát, či ním poverená emisná banka má úplný prehľad o množstve peňazí v obehu. Pre štát nie je žiadny problém generovať nové peniaze len v objeme, ktorý nespôsobí infláciu. A dôležité: čím viac peňazí bude chcieť štát vygenerovať, tým viac bude musieť tlačiť na splácanie dlhov zo systému dlhových peňazí. Čím viac svojich dlhov štát splatí, tým viac peňazí bude môcť vytvoriť na účty svojich občanov.
Návrat k trhu
Dnes peniaze vytvárajú banky a logicky nimi zásobujú najprv „svojich." Teda štát, veľké korporácie, ktoré majú buď monopol a vedia z ľudí vytlačiť peniaze na splatenie dlhov, alebo si lobingom vedia zabezpečiť, aby štát vykúpil banky z ich nesprávnych rozdhodnutí. Trh je manipulovaný už v zárodku. Neexistuje žiadna skutočne trhová transakcia, pretože každá je platená peniazmi z manipulovaného systému.
Po novom by sa nové peniaze dostali najprv k občanom. Ktorí by svojimi rozhodnutiami tvorili trh. Občania by určovali, či a aké tovary/služby si kúpia. Alebo nové peniaze „zrušia" prostredníctvom splátky svojich dlhov. Občania by zároveň aj pocítili dôsledky svojich rozhodnutí. Priveľa míňania (spotreby), resp. slabá daňová disciplína by nútila štát obmedziť vytváranie peňazí na účty svojich občanov.
Peniaze sú len žetóny
Neverte tomu, že na rozvoj spoločnosti je potrebné stále zväčšujúce sa množstvo peňazí. Peniaze sú len žetóny, pomocou ktorých sa realizuje výmena tovarov a služieb. Aby sa obmedzilo pokušenie mocných manipulovať finančný systém, je nanajvýš vhodné tvorbu peňazí naviazať na vykonanú prácu. Prácu, potrebnú na získanie komodity, ktorá bude slúžiť ako peniaze, resp. peniaze budú na ňu naviazané. Nie inflácia, ale deflácia je mierou pokroku spoločnosti. Ak sa znižujú ceny v systéme s konštantným objemom peňazí, znamená to, že na vieme na jednotku peňazí vyrobiť viac tovarov, poskytnúť viac služieb.
Evolúcia alebo revolúcia
Ku komoditným peniazom sa dostaneme tak či onak. Ponziho systém dlhových peňazí vyžaduje neustály nárast spotreby, neefektívnych investícií a podobne. Pyramídovú hru nemožno hrať donekonečna. Môj návrh je pokusom opísať prechod k normálu evolučnou cestou. Existujúci ponziho systém vytvorili ľudia. Stále majú možnosť ho vrátiť do normálu. Želajme si, aby našli aj odvahu. Odvahu priznať skutočný stav vecí a podľa toho konať.