Ako fungujú eurodlhopisy

Autor: Tibor Pospíšil | 28.9.2011 o 15:05 | (upravené 28.9.2011 o 15:39) Karma článku: 9,65 | Prečítané:  1897x

Nadchádzajúce hlasovanie slovenského parlamentu o rozšírení eurovalu nebude zďaleka posledné. Čoskoro bude nasledovať hlasovanie o trvalom eurovale. A potom ďalšie hlasovania (ak Brusel ešte vôbec pripustí hlasovanie členských krajích o týchto veciach) o prerode politickej únie na úniu dlhovú. Cieľom sú dlhopisy EÚ. Pozrime na to, ako bude vyzerať cieľová stanica eurokrízy a čo je jej skutočným cieľom.

Keď ratingová agentúra znížila raging USA, ceny amerických dlhopisov paradoxne (?) vykročili smerom hore. Investori ich začali nakupovať a tým znížili požadovaný výnos pod 2% ročne na 10 ročných dlhopisoch. Podobne japonské dlhopisy sú (japonskými) investormi veľmi žiadané napriek tomu, že japonský dlh je v závratných výškach a výnos dlhopisov temer na nule. Toto je aj častá námietka keynesiánkych ekonómov. Prečo ceny amerických a japonských dlhopisov neklesajú (nestúpa požadovaný výnos), keď sú tieto dve ekonomiky tak zadlžené?

Ako je to v Európe?

V Európe ceny dlhopisov problémových krajín klesajú. Stúpa požadovaný výnos týchto dlhopisov. Naopak, cena nemeckých dlhopisov rastie na maximá. Investorom postačuje výnos podobný tým americkým, t.j. okolo 2% ročne.

Priepastný rozdiel je v tom, že pre štátne dlhopisy v eurách ešte stále existuje trh. Investor si môže vybrať, či investuje do výnosnejších, ale o to rizikovejších dlhopisov problémových štátov, alebo sa uspokojí s relatívne bezpečnou investíciou, ktorá mu však prinesie oveľa menší výnos. Investori v Európe majú stále na výber. Ich rozhodnutia tvoria zdravé trhové prostredie. Svojimi rozhodnutiami oceňujú budúcu schopnosť jednotlivých štátov spácať svoje záväzky. Túto možnosť investori s dolármi a jenmi nemajú. Je to pre nich len buď-alebo. Buď chcú dlhopisy a potom si kúpia americké (japonské). Alebo tieto dlhopisy začnú hromadne odmietať, a potom ukončia dlhové trápenie úplne. Nemôžu svojim rozhodnutím nechať krachnúť len časť dolárového (jenového) dlhopisového trhu. Museli by ho poslať dole celý.

A presne o tom sú eurodlhopisy. Postaviť investorov pred podobnú voľbu. Buď-alebo. Buď budú financovať ďalšie rozrastanie Ponziho schémy štátneho dlhu celej únie, alebo ho celý položia. Nebude už možné selektívne rozhodnutie odrezať od financovania len problémové štáty. Rozhodnutie nepokračovať v Ponziho systéme bude musieť byť konečné. A to si každý investor veľmi dobre rozmyslí. Vyhláseným nepriateľom bruselských mocipánov sú tzv. „špekulanti". V preklade z bruselského newspeaku nepriateľom sú investori na dlhopisových trhoch, ktorí by chceli svoje úspory investovať prevažne do dlhopisov krajín s ako-tak udržateľným dlhovým financovaním. A to by ešte tak bolo, aby rozhodoval nejaký trh. Správne rozhodovať vedia predsa len mocipáni v Bruseli. A preto potrebujú eurodlhopisy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.


Už ste čítali?