Slováci boli tlačení k súhlasu s eurovalom aj (najmä?) tým, že všetky krajiny tento mechanizmus už schválili. Po krízovom rokovaní sme vo štvrtok (29.10.2011) ráno boli uisťovaní, že politici našli a prijali riešenie krízy. Zostávalo vraj dokončiť niekoľko „technických detailov".
Už v ten štvrtok sa mnohí svojprávni a rozmýšľajúci veci znalí ľudia podivovali, či ide skutočne len o detaily:
Odpustenie (50%) gréckeho dlhu sa totiž malo týkať len časti (cca 200 zo 350 mld.) dlhu. Ktorý držia v portfóliách súkromné subjekty. Takže redukcia by v skutočnosti znížila dlh len o cca 28%. Pričom však aj z tých 100 „odpustených" miliárd mali odpustiť grécke banky a dôchodkové fondy. Ktoré by to ale okamžite položilo a preto sa pomoc Grécku zvýšila z pôvodných 109 na 130 miliárd. Navýšených 21 miliárd sa použije práve na „odpustenie" gréckej časti tých 100 miliárd. Inými slovami, 21 miliárd si Gréci odpustia sami sebe a na odpustenie si požičajú z eurovalu.
Neuzavretých detailov bolo samozrejme viac, ja som vypichol len ten, ktorý bude podstatný pre ďalšie úvahy.
Už v piatok ráno, 24 hodín (!) po „prelomovom" stretnutí politikov dostala dohoda vysvedčenie aj od investorov. Úrok na 10-ročných dlhopisoch, s ktorým museli súhlasiť Taliani sa vyšplhal na 6,06% ročne, čo bol rekord od vstupu Talianska do eurozóny. Pričom by sa bol zrejme vyšvihol aj vyššie, nebyť intervencie ECB. Čím sa potvrdilo, že nákaza sa naplno rozšírila aj do Talianska.
Ale skutočné precitnutie do reality prichádza až v pondelok (31.10.2011) večer, nejakých 100 hodín po „vyriešení" krízy. Z gréckeho parlamentu sa dozvedáme, že schvaľovanie pomoci z eurovalu je naplánované na január 2012! Schvaľovanie pomoci, ktorú Slovensko muselo schváliť už začiatkom októbra za cenu pádu ako-tak zodpovednej vlády. Ešte raz: od Slovenska sa súhlas tvrdo vyžadoval 3 mesiace pred tým, než o súhlase s pomocou plánujú hlasovať v krajine príjemcu pomoci.
Navyše, čuduj sa svete, referendom o schválení pomoci nebudú hlasovať v krajinách, ktoré pomoc budú platiť, ale práve v krajine, ktorá vraj pomoc má prijať.
Čo tým Grékom haraší? Niekto im chce odpustiť dlhy a oni sa štorcujú? Nuž, možno len poznajú viac podrobností o celej akcii, ako nám prezradili naši euronadšenci. O výške skutočného odpustenia dlhov píšem vyššie. Súčasťou (Grékmi) zatiaľ neschválenej dohody je totiž to, že po prijatí „pomoci" nebudú vytvárať primárny deficit. Čo v preklade do slovenčiny znamená, že budú môcť utratiť len toľko, koľko vyberú na daniach a poplatkoch. Požičiavať si budú musieť môcť len a práve na úroky, ktoré budú musieť naďalej platiť svojim veriteľom. Ešte stále sa vám to zdá super biznis?
Rozhodnutie gréckeho premiéra o referende o prijatí „pomoci" z eurovalu by sa možno dalo označiť prívlastkami ako štátnické, výsostne demokratické a podobne. Realita bude skôr taká, že aj on má svoju prácu rád a chcel by v nej pokračovať (kde som toto ja len počul? :)
Grécke referendum o prijatí „pomoci" bude v skutočnosti referendom o zotrvaní či vystúpení Grécka z eurozóny. Ak sa Gréci rozhodnú „pomoc" neprijať, budú musieť vyhlásiť bankrot a veľmi pravdepodobne vystúpiť z eurozóny. A to ich potom čaká stav, že budú môcť utratiť len toľko, koľko vyberú na daniach a poplatkoch. Nikto im už totiž nepožičia.
Nepochybne existuje mnoho negatív, ktoré rozhodnutie o gréckom referende prináša. Ja by som však článok chcel zakončiť optimisticky a preto uvediem pozitíva:
Ak nám euronadšenci budú v blízkej budúcnosti predkladať na schválenie ďalšie „konečné" riešenie krízy, už budeme vedieť, že sa máme pýtať na tie „detaily", ktoré by snáď mohli byť ešte otvorené. Aj za cenu, že budeme označovaní za extrémistov a problémových.
Európske riešenie pre „nesprávne" hlasovanie bolo doteraz jednoduché. Hlasovať dovtedy, kým hlasujúci nezahlasujú správne. Avšak pre nastávajúce grécke referendum sa toto riešenie nebude dať použiť. Neumožní to reakcia trhov na prípadné prvé odmietnutie. Čo v praxi znamená, že bruselské politbyro bude musieť mať, chtiac či nechtiac, pripravený plán B. To znamená nejaké skutočne racionálne riešenie pre prípad, že by sa Gréci vydali islandskou cestou. Žeby mal nakoniec Shooty pravdu? Že naozaj účinné riešenie (bankrot Grécka) bolo lacnejšie prijať hneď na začiatku?