Argumenty proti vláde ľudu

Autor: Tibor Pospíšil | 4.2.2012 o 14:33 | Karma článku: 8,85 | Prečítané:  1501x

Zástancovia demokracie tvrdia, že demokracia síce nie je dobré riešenie, ale zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel. A potom vymenúvajú dobré vlastnosti demokracie. Ja sa pokúsim vám ukázať tie horšie vlastnosti. Pokúsim sa vás presvedčiť, že priestor pre demokratické rozhodnutia by mal byť obmedzený. Že maximum kompetencií mal svojprávny občan vykonávať priamo a nie sprostredkovane.

Demokracia sa definuje ako vláda ľudu. Kto je to ten ľud? Videl ho už niekto z vás? Jediný subjekt, ktorý môže konať, je človek, jednotlivec. Konať nemôže skupina ľudí, firma, obec, ani štát. Vždy budú konať jednotlivci, ktorí sú príslušníkmi danej skupiny. Sumár ich jednotlivých rozhodnutí nemôžeme jednoducho prehlásiť za jeden čin danej skupiny.

Ešte zaujímavejšia je otázka, komu ten ľud vládne? Spoločnosti? Opäť: spoločnosť sa skladá z jednotlivcov. Nedá sa vládnuť spoločnosti ako celku. Dá sa vládnuť len každému jednotlivcovi. V demokracii ľud vládne jednotlivcom pomocou demokraticky prijatých zákonov. V demokracii platí, že čo nie je jednotlivcovi priamo zakázané, je mu dovolené. Zákony preto slúžia výhradne ako obmedzenia slobody jednotlivcov. Ľud teda vládne jednotlivcom tak, že prijíma a násilím vynucuje zákonom prijaté obmedzenia ich slobody.

Často sa hovorí, že demokratické rozhodnutia (obmedziť slobodu jednotlivca) sú odhlasované väčšinou ľudu. Pričom význam slova „väčšina" sa pokriví presne v duchu príručky z románu 1984. V súčasnej demokratickej spoločnosti je úplne raritné, ak je nejaké rozhodnutie prijaté kladným hlasom väčšiny oprávnených voličov. Drvivá väčšina obmedzení slobody jednotlivca je prijatá väčšinou zo zúčastnených voličov. Demokrati argumentujú tým, že neúčasť vo voľbách je znakom nezáujmu a súhlasu s „väčšinovým" rozhodnutím. Nie je to pravda. Z definície zákona (obmedzenie slobody jednotlivca) by to znamenalo, že každý človek automaticky súhlasí s každým jedným obmedzením svojej slobody, ktoré ľud navrhne. A kvôli každému vyjadreniu nesúhlasu s obmedzením svojej slobody by sa mal unúvať k voľbám.

V našich končinách máme navyše demokraciu zastupiteľskú. Občan si musí vybrať svojho zástupcu v parlamente, ktorý tam potom v jeho mene hlasuje o obmedzeniach jeho slobody. Existujúci systém vôbec nedáva občanovi možnosť si ako zástupcu do parlamentu vybrať prázdnu stoličku. Požiadať o automaticky záporné hlasovanie o všetkých zákonoch (obmedzeniach svojej slobody). Ak sa volič na voľbách nezúčastní (a tým dá signál, že si zástupcu neželá), pridelia mu zástupcu podľa vôle prítomných voličov. Ak by aj chcel svoje želanie dať najavo aktívnou účasťou vo voľbách, možnosť „neželám si žiadneho zástupcu" nie je v ponuke možností. V demokratickej hre „Zvoľ si svojho výpalníka" si proste nejakého musíte vybrať. Alebo vám ho pridelí ľud.

Demokrati často prichádzajú s inováciou demokracie, ktorá je založená na posune systému k tzv. „priamej" demokracii, realizovanej pomocou referenda. Demokrati ale priamu demokraciu inovujú hlavne preto, že v niektorých krajinách sa nedopatrením vyžaduje na platnosť referenda účasť nadpolovičného počtu všetkých voličov. A preto inovácie v oblasti referenda smerujú skôr k diktatúre, než posilneniu práv občanov.


Áno, demokratické pravidlá skutočne treba akútne inovovať smerom k priamemu systému. Ale presne v opačnom smere, aký je smer „referendum". Konečne by sme sa mali začať zaoberať otázkou, prečo je vôbec nutné demokraticky obmedzovať slobodu jednotlivca. Presnejšie, či je nutné ju obmedzovať v tak nesmiernom rozsahu, v akom to robí dnešný demokratický ľud. Či nebude 100 krát lepšie, keď si niektoré veci rozhodne výhradne na základe svojich preferencií jednotlivec priamo sám.

Je skutočne nutné, aby ľud oberal občana o polovicu ním vytvorených hodnôt a prerozdeľoval ich podľa demokratického kľúča iným jednotlivcom? Pretože vytvorené hodnoty môžu skončiť len u nejakého iného jednotlivca. Napríklad aj majiteľa, či riaditeľa firmy, ktorá stavia diaľnice. Pričom tento presun hodnôt od chudobnejšieho k bohatšiemu nie je možné obhájiť potrebou solidarity.

Je skutočne nutné, aby ľud nariaďoval občanovi, akými žiarovkami si môže doma svietiť? Prečo nie je možné zachovať slobodu výberu svietidla?

Je skutočne nutné, aby štát obmedzoval určité formy vzdelávania (8-ročné gymnáziá) len preto, že pomocou násilia chce udržať šikovné deti v triedach s menej šikovnými s dekadentným a otvorene deklarovaným cieľom, aby sa úroveň vzdelania detí vyrovnala. T.j. aby tie šikovnejšie museli klesnúť na úroveň tých ostatných.

Je skutočne nutné v mene rozvoja spoločnosti prevádzkovať finančný systém, založený na nekrytých peniazoch, ktoré generuje štátny monopol? A teda, nové peniaze sa dostanú najprv k vyvoleným a tým ostatným len rozriedia nimi vlastnené peniaze a tým znížia ich hodnotu?

Zoznam vecí, ktoré jasne nemusia byť demokraticky nanútené ľudom smerom k slobodnému občanovi, by mohol pokračovať na ďalších desiatkach strán. A určite by bol rádovo dlhší, ako zoznam obmedzení slobôd občanov, ktoré majú racionálne jadro a pre chod spoločnosti ich skutočne potrebujeme.

Demokratické rozhodovanie je zlé preto, že istá skupina členov spoločnosti (u nás typicky menšina) obmedzuje práva a slobody inej skupine členov spoločnosti (u nás typicky väčšine). Avšak vzhľadom na hustotu obyvateľstva na našom území je proste niekedy nutné použiť aj zlé riešenie.

Niektorí blogeri (alebo diskutéri) na portáli SME sa sťažujú na cenzúru zo strany jeho prevádzkovateľa. Keď im zmaže blog, či diskusný príspevok. Prevádzkovateľa obviňujú z porušovania slobody prejavu. Odhliadnuc od najpodstatnejšieho faktu, že portál SME je privátny priestor, kde platia pravidlá jeho vlastníka: ak sa vám nepáči portál SME, môžete si na internete vybrať zo množstva iných portálov a blogovísk, kde sú oveľa voľnejšie pravidlá. Skutočná cenzúra, obmedzenie práva slobody prejavu môže byť (demokraticky) zavedené len na štátnej úrovni. Keby vám boli zamedzené prezentovať svoje názory na všetkých internetových serveroch, ktoré sú na to určené.

Uvedomte si ten zásadný rozdiel: dobrovoľná spolupráca skupiny ľudí je tiež podmienená akceptáciou určitých pravidiel, ktoré limitujú vaše možnosti v rámci skupiny. Ale dobrovoľná spolupráca znamená, že ju môžete ukončiť, že si môžete vybrať inú skupinu, resp. zostaviť skupinu vlastnú. Vaša príslušnosť ku skupine obyvateľov krajiny, v ktorej žijete, je iný prípad. Môžete si síce vybrať inú krajinu, ale vzhľadom na logiku veci sa aj tam veľmi pravdepodobne stretnete s rovnakými problémami. Preto sa ľudské práva a slobody riešia v temer každej spoločnosti.


Nie, my skutočne nepotrebujeme inovácie spôsobu demokratického rozhodovania. Čo potrebujeme, je výrazne zmenšiť počet vecí, o ktorých sa demokraticky rozhoduje. Výrazne zmenšiť mieru prerozdeľovania hodnôt. Potrebujeme menej demokracie (štátu) a viac slobody pre každého jednotlivca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.


Už ste čítali?