Kapitalizmus, alebo korporativizmus?

Autor: Tibor Pospíšil | 28.12.2012 o 11:33 | Karma článku: 10,96 | Prečítané:  1774x

Koncoročné zamyslenie nad základnou chybou súčasnej "pravicovej" politiky. Prečo môžu byť východiská a konanie dnešných "pravičiarov" zhubnejšie, ako otvorene kolektivistická filozofia ich socialistických oponentov. Zamyslenie sa z pozície obhajcu slobodného trhu.

Komunisti nás učili, že kapitalizmus je založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostiedkov, kým v socializme (komunizme) sú výrobné prostriedky celospoločenským vlastníctvom. A práve takto poňatá definícia je hlavným problémov modrej pravice (MP). Súkromné vlastníctvo je totiž len nutnou podmienkou fungovania slobodného trhu (spravodlivej spoločnosti), nie však podmienkou postačujúcou.

Ja si uvedomujem, že kapitalizmus nie je to isté, ako slobodný trh. Ale pre účely tohto článku budem pojem kapitalizmus používať na označenie systému, ktorého základom je dobrovoľná výmena. Kapitalisti (zástancovia voľného trhu) veria, že systém dobrovoľných výmen (slobodný trh) je spravodlivý systém, ktorý prináša úžitok všetkým zúčastneným a je možné pomocou neho dosiahnuť trvale udržateľný rast hospodárstva. A to síce z toho dôvodu, že slobodná výmena sa uskutoční len a práve vtedy, keď je prospešná pre obe (všetky) strany. Z čoho vyplýva, že čím viac slobodných výmen, tým väčšia je suma úžitkov, ktoré na slobodnom trhu vznikli.

Modrí pravičiari však často za postačujúcu podmienku považujú samotné súkromné vlastníctvo firiem, resp. kvázi konkurenčné prostredie, na ktorom tieto firmy pôsobia. Nevidia, či nechcú vidieť, že v súkromnom vlastníctve a konkurenčnom prostredí môžu existovať aj aktivity, ktoré s dobrovoľnou výmenou nemajú nič spoločné.

Z tohto posunu, či (zámerného) obmedzenia významu pojmu "kapitalizmus", či "slobodný trh" potom vznikajú situácie, keď modrí pravičiari obhajujú vo svojej podstate etatistické, protitrhové, nespravodlivé, korupčné, či inak slobodu obmedzujúce aktivity. Ktoré sú potom druhou stranou označované za "kapitalistické" a ich zlé vlastnosti sú prisudzované kapitalizmu, voľnému trhu. Aj keď pravda je presne opačná: tie aktivity sú zlé práve preto, že nie sú ani kapitalistické, ani vykonávané na skutočne slobodnom trhu.

Akutálne sú modrí pravičiari plne angažovaní v obhajobe súkromných firiem svojich spozorov, ktorí sú prisatí na systém dôchodkového sporenia a zdravotného "poistenia". Kde tu vidíte slobodný trh? Kde tu vidíte slobodnú výmenu? Však v dobe vzniku 2.piliera bol trh vkladov, či investícií obyvateľstva plne konkurenčný. Prečo bolo treba zo zákona vytvoriť DSS-ky s monopolom na investície dôchodkových úspor? To sú snáď iné peniaze, ako si ľudia už vtedy vkladali na vkladové účty, do podielových fondov?

Podobne zdravotné výpalné. Keby to bolo hneď aj skutočné poistné (čo nie je ani náhodou), kde je poistné odrazom jednotlivých pravdpodobností a poistnej matematiky, ku skutočne trhovému bude stále chýbať sloboda tento "poistný" vzťah neuzavrieť.

 

Samostatnou a vari najdôležitejšou kapitolou sú "súkromné" banky. Ktoré dostávajú z centrálnej tlačiarne peňazí "pôžičky", za ktoré do zálohy dávajú bezcenné papiere developerov, ktorí sú už dávno za vodou a ich opustená produkcia (desaťtisíce nikdy neobývaných bytov v Španielsku, napríklad) je to, čo tvorí "hodnotu", voči ktorej dostali skutočné peniaze, za ktoré môžu následne získať reálne hodnoty. Prečo tá centrálna tlačiareň neberie do zálohy úplne rovnako napríklad aj keramiku z chránenej dielne? Peniaze pre tých nepriaznivým osudom postinutých by snáď nemali vplyv na podporu rastu? Stále sa sťažujete, že vám nefunguje transmisný mechanizmus od vašich vyvolených kamarátov smerom do reálnej ekonomiky. Skúste tú chránenú dielňu, garantujem, že tie peniaze sa do ekonomiky dostanú okamžite.

Zoberme si takýto príklad: štátne železnice sú stratové. Modrí pravičiari ako riešenie vidia privatizáciu. Povedzme, že privatizované železnice dostanú prístup k peniazom podobne, ako ho (hoci spätne) dostali developeri, ktorí vybudovali zopár miest duchov. Železnice budú zrazu prosperovať, dokonca možno ich služby budú aj niekomu užitočné. Bude to dôkaz, že súkromné železnice sú lepšie ako štátne?

 

Nejako som sa rozohnil a preto musím zopakovať: ja v žiadnom prípade nechcem obhajovať štátne vlastníctvo. Ja som presne naopak chcel ukázať, že LEN súkromné vlastníctvo nestačí. Že základom skutočného kapitalizmu, slobodného trhu je SLOBODA. Sloboda uzavrieť výmenu, obchod len vtedy, ak čisto subjektívne zvážim, že mi ten obchod prinesie úžitok.

A aby som nezostal len pri kritike modrých pravičiarov, základnou fintou červených kolektivistov je predpoklad, že skutočne existuje niečo, ako spoločné vlastníctvo. Že štát, to sme my všetci. Nie je to pravda. V tomto prípade totiž platí, že nie je podstatná právna forma vlastníctva, ale reálna možnosť s tým vlastníctvom nakladať. A tú z povahy veci má úzky okruh konkrétnych ľudí. To ONI sú štát. Akákoľvek sofistikovaná kontrola bude len zbytočným a nefunkčným nákladom na riešenie neprirodzenej situácie. Pretože prirodzené je reálne vlastníctvo jednotlivca (či malej skupiny jednotlivcov) na reálnom slobodnom trhu.

 

 

Takže nie samotné súkromné vlastníctvo, ale hlavne systém slobodnej výmeny je to, čo by mala obhajovať skutočná pravica. Menej štátu a viac slobody.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.


Už ste čítali?