Komu dlžia štáty tie astronomické štátne dlhy?

Autor: Tibor Pospíšil | 27.1.2013 o 15:16 | Karma článku: 14,66 | Prečítané:  41197x

Ak sa vám podarí dosiahnuť, aby sa váš oponent pýtal nepodstatné, či zle položené otázky, nebude na odpovediach vôbec záležať. Dostať súpera na iné ihrisko, na akom sa odohráva reálny súboj je veľmi elegantný spôsob, ako ten súboj vyhrať.

Peniaze sú prostredníkom výmeny tovarov a služieb. Keďže pre pekára je veľmi nepraktické chodiť s napečeným chlebom tu k obuvníkovi, tu k automechanikovi, či lekárovi, oveľa praktickejšie je mať nejaký medzi-produkt, ktorý bude do výmeny akceptovať každý. Tento prostriedok, peniaze, nemusia mať vôbec žiadnu vlastnú hodnotu. Stačí viera, že vám ich do výmeny zoberie každý a potom ich do výmeny zoberiete aj vy.

Predstavte si, že ako peniaze sa budú používať žetóny bez vlastnej hodnoty. Každý žetón označený jedinečným identifikačným číslom a hodnotou. Žetóny budú buď v materiálnej forme ako bankovky, či mince, alebo ako nemateriálne zápisy v počítačových systémoch bánk. Pre účely tohto článku, nech tie žetóny dáva do obehu štát. Niektorí budú tvrdiť, že je potrebné zvyšovať objem peňazí, pretože sa zvyšuje objem vytvorených hodnôt. Technická (tá nepodstatná) otázka bude, koľko peňazí by malo do systému pribúdať. Zásadná otázka je, na koho účty by mali nové peniaze pribúdať? Keďže sú to žetóny bez hodnoty a zvyšovanie objemu peňazí je vraj potrebné pre chod ekonomiky, najspravodlivejšie by bolo, keby ich štát emitoval na účet každého občana. V USA sa rozhodnú, že potrebujú zvýšiť peňažnú zásobu o 310 miliárd dolárov, tak každému občanovi pripíšu na účet tisícku.

Takto definované peniaze majú jednu veľmi zásadne odlišnú vlastnosť od tých dnešných. Ak si dnes požičiate peniaze v banke a banka vám ich pripíše na váš účet, neexistuje žiadny účet, z ktorého by boli nejaké peniaze odčítané. Vo vyššie opísanom prípade by však všetky pôžičky fungovali tak, ako dnes fungujú pôžičky medzi nebankovými subjektami: ak niekomu požičiate 1000 euro, tak suma na vašom účte sa o 1000 euro zníži a suma na účte vášho dlžníka sa zvýši. Požičali ste aj pred podpisom úverovej zmluvy existujúce peniaze.

Existujúci finančný systém však neslúži len na výmenu tovarov a služieb, ale zároveň aj na prerozdeľovanie už vytvorených hodnôt. Prerozdeľuje prevádzkovateľ finančného systému, a to smerom k sebe, konkrétne k svojim vlastníkom, či klientom. Systém prevádzkuje štát.

Keď si požičiate peniaze v banke, banka vytvorí úplne nové, predtým neexistujúce peniaze a pripíše ich na váš účet. Zvýši sa objem peňazí v ekonomike. Presne tak isto si požičiava aj štát. S tým rozdielom, že štát nikdy neplánoval tie peniaze vrátiť. Pretože štát ich použije na prerozdeľovanie vami vytvorených hodnôt. Za tie nové peniaze kúpi napríklad štúdiu o nesmrteľnosti chrústa za 100.000,- euro. Za ktoré si dodávateľ štúdie od vás kúpi chlieb, nechá si u vás opraviť auto, či chrup. Proste si kúpi niečo, čo má skutočnú hodnotu. Čo ste museli vyprodukovať skutočnou prácou a nikdy by ste to za štúdiu nevymenili.

Keby sme mali tie vyššie opísané žetónové peniaze, hoci aj prevádzkované štátom, slúžili by ako prostredník výmeny. Áno, aj v takomto prípade by si štát mohol kúpiť štúdiu, akurát by mal k dispozícii len tie peniaze, ktoré by dokázal vybrať na daniach. Keďže objem peňazí by bol (aspoň čiastočne) limitovaný a aj daňové sadzby majú svoj reálny strop, obmedzená by bola aj možnosť štátu prerozdeľovať na prostriedky, ktoré vyberie na daniach.

Štát však zďaleka nie je odkázaný len na daňové príjmy. Požičiava si úplne nové, predtým neexistujúce peniaze a platí nimi za (často fiktívne) tovary a služby. Štát nie je jediný, kto si môže požičiavať tak, že nebude musieť vrátiť, ale to teraz tiež nie je podstatné. Podstatné je to, že za tie nové požičané peniaze si môže od vás ich držiteľ kúpiť skutočné hodnoty. Kým bežný človek musí požičané peniaze vrátiť aj s úrokami, štát a jeho majitelia s požičanými peniazmi len nakupujú. Nikdy ich neplánovali vrátiť.

Komu teda dlžia štáty tie astronomické sumy štátnych dlhov? To je práve tá nepodstatná a zle položená otázka. Správna otázka je: čo konkrétne dlžia tie štáty? Napríklad držiteľ amerického štátneho dlhopisu na milión dolárov má nárok na výplatu milióna dolárov. Nič viac. Kto jediný môže emitovať doláre? Americká centrálna banka, FED, ktorá je súčasťou sústavy štátnych orgánov. Ak ste už počuli výraz "kvantitatívne uvolňovanie", tak to je emisia peňazí bez dlhového záväzku. Komerčné banky môžu emitovať nové peniaze len ak im niekto podpíše úverovú zmluvu a zaviaže sa peniaze splatiť. Centrálna banka môže emitovať peniaze bez tejto "komplikácie" a čiastočnej brzdy a takto uhradí pôžičky vybraných subjektov. Nakúpi nimi vydané dlhopisy.

V médiách sa môžete dočítať, že USA hrozí strata solventnosti. Že nebudú schopní plniť svoje dlhové záväzky. Že snáď môžu skrachovať. Čo je toto za absurdnú hlúposť? Však záväzok, vyplývajúci z amerického štátneho dlhopisu je zaplatiť jeho držiteľovi uvedenú sumu dolárov. Papierikov, či elektrónov v počítačoch, ktorých emisiu má plne v rukách dlžník. Ako si predstavujete stav, v ktorom by bola obmedzená schopnosť USA splatiť svoj dlh v dolároch, ktorých si môže ich centrálna banka vygenerovať koľko len chce? A bavíme sa o aktuálnej realite. FED dnes a denne tie dlhopisy vykupuje.

Podobne je to samozrejme u každého štátu, či aj skupiny štátov (EÚ) a dlhov tých štátov v ich vlastnej mene. Neexistuje, aby štát nebol schopný splatiť akokoľvek astronomicky veľký dlh, denominovaný v svojej vlastnej mene, ktorej emisiu má plne v rukách. Štát sa nezaviazal vrátiť nejaké skutočné hodnoty, ktoré pomocou tých požičaných peňazí presunul do vás k svojim majiteľom. Štát sa zaviazal len vykonať účtovnú operáciu v databáze svojej vlastnej centrálnej banky.

Celý ten cirkus so štátnym akože dlhom je organizovaný len preto, aby bol dôvod tie nové peniaze dodávať hlavne štátu a jeho majiteľom. Akože voči záväzku ich splatiť. Ak by sa už na začiatku štát priznal, že tie peniaze nakoniec splatí pomocou rotačiek, či počítačových systémov, tak by obyvatelia štátu logicky žiadali, aby sa nové peniaze emitovali aj na ich účty. Nielen na účty vybraných subjektov. No a o tom to celé je.

Je úplne zavádzajúce tvrdiť, že štát niekto drží pod krkom. Že štát je u niekoho tajomného zadlžený a ten si môže diktovať podmienky. Pravda je taká, že to samotný štát, resp. jeho majitelia sú tí "tajomní". A nedržia v šachu štát, ale vás. Vám samozrejme budú do zblbnutia rozprávať rozprávku o tom, že štát ste vy. Že štátne, či všeľudové vlastníctvo je aj vaše vlastníctvo. Trh a dva orechy. Štát sú ONI. A ich veru pod krkom nedrží nikto. Naopak, sú to ich ruky (skôr zbrane), čo držia v šachu vás. Rozprávku o vašom podiele na štátnom vlastníctve potrebujú preto, aby na vás hodily práve a len tie dlhy.

 

Ako prosím? Však vyššie sa píše, že žiadne reálne dlhy štát nemá? Že je to v podstate len fikcia. Áno aj nie.

Predstavme si žiaľ vôbec nie neprestaviteľnú situáciu, že to celé praskne. Že sa Ten na nebesiach na to už nedokáže ďalej pozerať a zapne doteraz výrazne blokovanú funkciu ľudského mozgu: schopnosť rozmýšľať a ochotu výsledkom racionálnych úvah aj veriť a riadiť sa podľa toho.

Štát sa rozhodne svoje dlhy splatiť. Či už kontrolovane, alebo živelne. Štátu, t.j. jeho majiteľom to môže byť v podstate jedno, akým spôsobom k tomu dôjde. Ekonómovia budú možno zvažovať nejaké inflačné scenáre. Avšak strata dôvery v štát, resp. v ním prevádzkovaný finančný systém sa nazýva hyperinflácia. Podobný názov, ale s infláciou nemá nič spoločné. Hyperinflácia nepotrebuje výrazné zvýšenie objemu peňaží v obehu. Hyperinflácia je podstatná strata dôvery. Dôvery v to, že vám vaše peniaze vezme niekto do výmeny za skutočné hodnoty.

Z pohľadu skutočnej ekonomiky sa vlastne nič nestane. Schopnosť piecť chlieb, opravovať autá, stavať domy, či ošetrovať chorých nezanikne. Zanikne však možnosť štátu tieto reálne a potrebné statky získavať zadarmo. Za peniaze natlačené centrálnou bankou. Výrazne obmedzená bude schopnosť štátu presúvať reálne hodnoty od ich tvorcov ku svojim majiteľom, či klientom.

Vznikne skutočný, štátnym finančným systémom nemanipulovaný trh. Na ktorom budú prebiehať výmeny tovarov a služieb podľa skutočných potrieb subjektov trhu. Nie, štúdiu o nesmrteľnosti chrústa už za novú vilku nevymeníte.

Peniaze nezaniknú, oni naopak vzniknú. Skutočné peniaze, ktoré budú slúžiť len na zjednodušenie trhovej výmeny. Už nie na prerozdeľovanie hodnôt. Existujúce peniaze sú zlé presne z opačného dôvodu, ako sa vám snažia vtlačiť do hláv. Zlé sú preto, že sú preregulované a že slúžia aj inému účelu, neviditeľnému prerozdeľovaniu skutočne vytvorených hodnôt smerom k prevádzkovateľovi systému.

 

Túžby po zrušení peňazí sú tie, ktoré oni chcú, aby ste mali. Strach o štát, t.j. reálne o nich, je strach, ktorý chcú, aby ste mali. Väčšie právomoci pre štát je to, čo chcú, aby ste požadovali. Samozrejme všetko len vo vašom záujme. A čím viac bude ľudí, závislých na štáte, na prerozdeľovaní omrviniek z ich stola, tým väčšia armáda podporovateľov je na ich strane. Pre vás organizujú hru na červených a modrých. Na tréningovom, či skôr virtuálnom ihrisku. Reálny súboj prebieha medzi vami a štátom. Medzi vami a nimi. Pochopíte to niekedy?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.


Už ste čítali?