Deflácia a inflácia, povery a mýty, ricchi e poveri

Autor: Tibor Pospíšil | 26.5.2013 o 17:18 | Karma článku: 15,12 | Prečítané:  10049x

Strašia nás hrozbou deflačnej katastrofy, cieľujú (zámerne vytvárajú) infláciu, a to samozrejme všetko len preto, že chcú naše dobro. Nenechajme si ho vziať. Keď už nič iné, aspoň sa pokúsme pochopiť, ako to vlastne v skutočnosti funguje. Ponúkam vám jeden provokatívny pohľad. Nie, patent na pravdu nemám. Nechcem vám ho vnútiť. Chcem vás podnietiť k zamysleniu.

Deflácia vraj umŕtvi ekonomiku. Všetci budú čakať na nižšie ceny, nebudú nakupovať. Nebude sa teda produkovať, ľudia nebudú mať prácu a tak dookola. Deflačná špirála, deflačný armagedon.

Akože? Dnes nebudem jesť, pretože zajtra bude jedlo lacnejšie? Plánujem si kúpiť nový fotoaparát za 1000 euro, ale máme hrozivú defláciu 1-2% ročne. Takže si ten fotoaparát nekúpim, radšej počkám rok, aby som ho kúpil za 990-980 euro. Tomuto skutočne môže niekto veriť aj v triezvom stave? Pretože ja to vidím tak, že ak mi dva-tri roky "starý" fotoaparát funguje, tak je úplne normálne a správne, že si ten nový nekúpim ani za 500 euro. A naopak, ak sa mi pokazí a ja chcem (či potrebujem) fotografovať, tak nejakých 10-20 euro za rok ma od kúpy nedokáže odradiť.

Áno, môžete si povedať, že si niečo nekúpite, pretože to bude o rok lacnejšie. Ale určite sa to nebude týkať kúpy vecí a služieb, ktoré skutočne potrebujete, či chcete. Jedlo, bývanie, oblečenie, auto (ak ho reálne potrebujete) a aj na tú zábavu čo-to utratíte. Pretože vy chcete žiť, nie živoriť. Obmedzenie spotreby má proste jasnú a silnú dolnú hranicu, pod ktorú nepôjdete. A to nezmení žiadna deflácia.

Čo vám tiež nebudú dvakrát pripomínať je to, že my už predsa defláciu máme. Žijeme s ňou dlhé roky. Za letenku do Ázie ste pred 15-timi rokmi zaplatili toľko, čo dnes dáte za cestu okolo sveta. Za letenky v rámci Európy sa vtedy platilo toľko, že dnes za tú istú sumu (nominálne!) môžete letieť do Ázie, Ameriky a ak sa uskromníte a vychytíte nejakú akciu, tak aj do Austrálie. Deflácia spôsobila, že mnohé tovary (elektronika, autá ...) a služby sú dostupnejšie stále širšiemu okruhu ľudí. Deflácia je mierou technologického pokroku. Deflácia znamená, že za použitia toho istého množstva zdrojov dokážete vyprodukovať vyššiu hodnotu. Že tovary, či služby, ešte nedávno dostupné len úzkemu okruhu ľudí sú zrazu dostupné bežne.

Ale oni majú aj zaujímavejší argument: cena práce. Je vraj neelastická, pretože z psychologického hľadiska má človek veľký problém prijať zníženie mzdy, ceny práce. Nastal čas sa pozrieť na systém, akým cieľujú (vytvárajú) infláciu.

V ich rozprávke o inflácii pre poslušné ovečky účinkuje vrtuľník, ktorý rozhadzuje peniaze po krajine. Pretože neustále zvyšovanie objemu peňazí v ekonomike je vraj nevyhnutné. Aby nenastala tá hrozná deflácia. Akurát ten vrtuľník vystupuje len v ich rozprávkach a bájkach. V skutočnosti totiž tie nové peniaze dostávajú vyvolení. A aby zakryli skutočný cieľ vytvárania nových peňazí, tvária sa, že tie nové peniaze si niekto požičiava. Že ich bude musieť vrátiť. Áno, vy požičané peniaze skutočne vrátiť musíte, preto sa vám to zdá v poriadku. Oni (štát) však vrátiť peniaze nikdy reálne neplánovali. Pretože emisiou nových peňazí do rúk vyvolených nechcú primárne vytvoriť nejakú infláciu, ale prerozdeľovať už existujúce hodnoty.

A ako to súvisí s cenou práce? Tak, že oni vám za vašu prácu platia novými peniazmi, ktoré si vytlačili. Kým vy musíte za prácu niekoho iného zaplatiť skutočnou protihodnotou. No a tak máme stále viac a viac nezamestnaných. Pretože oni si môžu za vymyslené peniaze kúpiť stroje, ktoré vás nahradia. Ak nebudete ochotní pracovať za nižšiu (reálnu, očistenú od inflácie) mzdu. Je to presne naopak, ako vám tvrdia. Majetkové nerovnosti nevytvára trh, skutočný kapitalizmus.

Majetkové nerovnosti tak, ako ich dnes poznáme, vytvára štát. Socialistický systém, ktorý vytvára nové peniaze a distribuuje ich vybraným subjektom. Oni úplne otvorenie tvrdia, že ich cieľom je zmeniť vaše očakávania (zadlž sa a pracuj), že cieľom je zmeniť relatívne ceny (hodnota ich aktív vs. cena vašej práce), že ich cieľom je podporiť investície, či konkrétne oblasti ekonomiky. Napríklad si uzmyslia, že sa nabalia na realitnom biznise, či na základe zelenej propagandy na biznise solárnom. Jediný skutočný dôvod na podporu danej konkrétnej oblasti je ten, že sa tam dá dobre nabaliť. Že sa tam točia neskutočne veľké peniaze. Že prístup do daného biznisu môžu obmedziť na tých svojich. Preto podporujú výstavbu diaľnic a nie napríklad centrá voľného času, či nebodaj živnostníkov, poskytujúcich drobné užitočné služby.

Ja osobne na skutočnej (spravodlivej?) inflácii nevidím nič zlé. Nemyslím si, že hlavným problémom je už samotný nárast množstva peňazí v obehu. Ak by sa nové peniaze povedzme pripisovali na účty každého občana menovej oblasti bez toho, aby ich musel vrátiť. Pretože presne takýmto spôsobom sa pripisujú dnes na účty vyvolených. Štátne dlhy, ktoré v "kríze" absorbujú aj dlhy vyvolených súkromných subjektov totiž fungujú presne tak.

A preto som skeptický ohľadne inflačnej argumentácie z opačného tábora. Súčasný systém menovej politiky je jednoducho systém prerozdeľovania hodnôt. Účinnejší a nenápadnejší, ako akokoľvek sofistikované ale otvorené násilie. Oni veľmi dobre vedia, ako to funguje. Vedia, za akým skutočným účelom systém prevádzkujú. Nie sú hlúpi, nenechajú ten systém spadnúť z dôvodu straty dôvery (hyperinflácia). Áno, môže sa im to vymknúť z rúk. Ale ešte raz: bavíme sa o riadenom systéme prerozdeľovania hodnôt smerom k vládnucej triede. Ktorá má nemalé intelektuálne, odborné aj mocenské schopnosti, ale hlavne veľkú motiváciu systém udržať v chode.

A aké sú naše možnosti sa brániť? Stojí vôbec niekto na našej strane? Samozrejme. Stojí a vždy bude stáť. Slobodný, nemanipulovaný, kapitalistický trh. Ktorý od nich samozrejme dostáva negatívne nálepky: čierny (šedý) trh a podobné. A preto: čím vyššia nezamestnanosť, tým väčšia motivácia ľudí so svojim postavením niečo urobiť. Čím väčšia časť ekonomiky sa presunie do šedej zóny, tým bližšie budeme k prirodzenému stavu. Z môjho pohľadu je to jedna z mála predstaviteľných nenásilných ciest zo smrtiaceho socializmu smerom späť k normálemu kapitalizmu slobodného voľného trhu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?