Prečo majú Rakúšania vyššie platy ako Slováci

Autor: Tibor Pospíšil | 10.8.2013 o 14:50 | Karma článku: 14,66 | Prečítané:  23126x

Nikdy som sa nepovažoval za nejakého vlastenca, či nebodaj až národovca. Ja som zaťažený skôr na čísla, logiku, teóriu systémov a veci súvisiace. Neustále náreky istej časti intelektuálov, že "na Slovensku je to tak", že Slováci sú snáď menej schopní, s nižšou morálkou, menej produktívni ... ako obyvatelia iných krajín; tieto žiaľ hodne rozšírené názory ma priviedli k tomu, že sa vám pokúsim ukázať iný pohľad. Pohľad cez čísla. A tak, ako vždy: nemám patent na pravdu, len navrhujem: skúste sa nad vecami zamyslieť aj mimo zabehnutých a všeobecne prijímaných dogiem.

Kľúčom k inému uvažovaniu nad platovými rozdielmi je pochopenie, ako funguje HDP. Stručne a jasne: HDP a dlh sú dve označenia pre jedno a to isté. HDP = DLH. Pričom pod dlhom sa myslí súčet verejného a privátneho dlhu. HDP je pohľad na dlh z tej optimistickej strany: čo všetko sa nám podarilo vybudovať, výška dlhu je potom cena za tú dosiahnutú úroveň.

Súčasný (dlhový) finačný systém je gigantická Ponziho schéma. Tí, čo vstúpili do systému na začiatku (skôr), profitujú vo výraznej miere (aj) z toho, že sa do systému darí zapájať nových účastníkov. V konkrétnom prípade HDP tak, že dlhy sa splácajú novými dlhmi. Pokiaľ ešte existuje niekto, kto sa dokáže zadlžiť, aby vám mohol zaplatiť za produkt, či zlužbu, ktorej produkciu ste rozbehli vlastným zadlžením, potiaľ to bude fungovať.

Vo vzorci na vyčíslenie HDP sa okrem dlhu vyskytuje ešte čistý export. Ale isto uznáte, že nie je možné, aby všetky krajiny boli čistými exportérmi. Čo však možné je, je napríklad zrušenie konkurencie národných mien tak, aby výrazné deficity v zahraničnom obchode (dovoz výrazne prevyšuje vývoz) netlačili na devalváciu lokálnej meny. Keby si Gréci nakupovali nemeckú vojenskú techniku za drachmy, kurz drachmy ku marke by klesal. Až by sa možno stalo, že Gréci by na jej dovoz nemali. Ale Gréci prijali euro a tak rast HDP Nemecka môže byť financovaný aj Gréckym dlhom. Číňanom na ich produkciu tiež platíme vo veľkej miere dlžnými úpismi a nie našou produkciou niečoho reálneho.

Bohatstvo v systéme dlhovo živeného rastu HDP vzniká pomaly a postupne. Krajiny, ktoré tento systém prevádzkujú dlhšie, sú z podstaty fungovania schémy bohatšie, ako krajiny, ktoré sa do systému zapojili neskôr. Pozrime sa na konkrétne čísla. Výšku dlhov Rakúska a Rakúšanov vs. Slovenska a Slovákov.

Verejný dlh Slovenska na jedného obyvateľa:                6.612 eur
Verejný dlh Rakúska na jedného obyvateľa:                 27.194 eur

Súkromný dlh Slovákov na jedného obyvateľa:            16.485 eur
Súkromný dlh Rakúšanov na jedného obyvateľa:         64.910 eur

Sumárny dlh na jedného Slováka:                   23.097 eur
Sumárny dlh na jedného Rakúšana:                92.102 eur   (cca 4 násobok SK)

Mediánový hodinový príjem Slováka:                3,9 eur
Mediánový hodinový príjem Rakúšana:           13 eur        (cca 3,33 násobok SK)

To samozrejme vôbec neznamená, že isté rozdiely nerobia aj schopnosti obyvateľov rôznych krajín. Akurát to môže celú vec z nášho pohľadu ešte zhoršiť. Po otvorení hraníc a uvoľnení možnosti sa zamestnať v cudzine sa tam pobralo mnoho Slovákov. A tí, čo sa tam uchytili, resp. dlhodobo dokážu fungovať, budú z tých šikovnejších. Nie je mojim cieľom obhajovať akúkoľvek politickú garnitúru. Len dávam na zváženie, že presun šikovných Slovákov za hranice nemusel v plnej miere súvisieť len s politicky, či spoločensky horšou situáciou. Ale aj s číslami, ktoré sú uvedené vyššie. Ak vám ponúknu zapojenie sa do Ponzi schémy na vyššie poschodie ako bežnému nováčikovi, tak je to ponuka, nad ktorou proste budete silne uvažovať. Ak na tom vyššom poschodí dokážete dobre fungovať a teda profitovať, bude to čisto ekonomická kalkulácia.

Často počúvame, že Rakúšan má vyššiu produktivitu práce, ako Slovák. Produktivita sa meria hodnotou produktu, ktorý pracovník vyprodukuje za jednotku času. Takže ak si rakúska kaderníčka účtuje za kadernícku službu 150 euro a slovesnká kaderníčka si účtuje za tú istú službu 50 euro, tak to je presne to, keď vám povedia, že produktivita práce v Rakúsku je 3-násobná oproti Slovensku. Ale to len pre poriadok.


Pár záverečných poznámok:

Kapitalizmus je od slova kapitál a kapitál je ODLOŽENÁ spotreba, úspory už PREDTÝM vyrobených spotrebných statkov. Kapitalizmus v Európe dobrých 100 rokov nebol ani na návšteve. Dnes sa kapitálom nazývajú prostriedky, ktoré generuje bankový systém zo vzduchu na základe politického zadania zvyšovať hospodársky rast. A teda žijeme v systéme silne centrálne riadenej ekonomiky s výraznou preferenciou s politikmi spriatelených korporácii. Korporátny socializmus, fašizmus ... len určite nie žiadny kapitalizmus.

Najväčší odpor bude zrejme k tvrdeniu HDP = DLH. Budem reagovať len na tie diskusné príspevky, v ktorých bude link na hodnoverné štatistiky krajiny (najlepšie aspoň dvoch-troch) za nejaké normálne obdobie (3 a viac rokov), ktoré doložia, že v danej krajine (krajinách) dlhšiu dobu rástlo HDP bez súčasného nárastu dlhu (súčtu verejného a privátneho).

Z pre mňa nepochopiteľných dôvodov sa často podobným článkom vyčíta absencia riešenia. Zámerom tohto článku však bolo ukázať určité fakty v inom svetle. V žiadnom prípade som nemal v úmysle ponúkať nejaké riešenia. Ja totiž nemám istotu ani v tom, že vyššie popísané predstavuje nejaký problém. Napríklad ja osobne som to ako problém prestal vnímať práve s tým, ako som pochopil súvislosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.


Už ste čítali?