Jachty a Tunely, Žúdel a Karpiš

Autor: Tibor Pospíšil | 20.8.2013 o 18:55 | Karma článku: 10,80 | Prečítané:  1305x

Na slovenskom internetovom mediálnom priestore ma fascinuje prelínanie sa profesionálnej žurnalistiky s tou "občianskou." Ak má čitateľ skutočný záujem, môže nájsť hodnotné pohľady z rôznych strán a môže si vytvoriť vlastný názor. V našom internetovom mediálnom priestore sa skutočne diskutuje aj o veciach, ktoré sú podľa mňa podstatné.

Jednu z podnetných "prestreliek" odštartoval komentátor SME Peter Shutz. Možno je aj škoda, že jeho článok stále leží po piánom. Očakávaná odpoveď nenechala na seba dlho čakať. Článok Juraja Karpiša nie je zrejme priamou odpoveďou, ale ponúka zaujímavé protiargumenty.

Ja som si najprv myslel, že Jurajov článok je vyčerpávajúci. Ale keď tí monetaristi (? - sorry, neorientujem sa vo vašich škatuľkách, páni) stále nedajú pokoj :) Argument, ktorému chcem oponovať je, že banka skupiny J&T použila v ziskovej operácii svoj vlastný majetok a teda, že ich zisk bol trhový.

Klasická komerčná banka spravuje cudzie peniaze. Bankové vklady sú pasíva banky, pretože banka sa zaväzuje ich na požiadanie vyplatiť. Voči vkladom má banka v súvahe aktíva, napríklad dlžné úpisy subjektov, ktorým poskytla úver, či všeobecne dlhopisy, prípadne akcie, či iné cenné papiere. Tieto aktíva však nie sú majetkom banky v tom zmysle, že by si ich akcionár mohol presunúť na svoj vlastný účet. Sú len protiváhou pasív vo forme vkladov.

Zisk banky pochádza z toho, že prijaté úroky z aktív sú vyššie, ako zaplatené úroky na vkladoch. Zisk už je majetok banky a akcionár si ho môže previesť na svoj účet.

Teraz si predstavte, že chcete previesť peniaze zo svojho účtu v banke A na iný účet v banke B. Prevod sa v účtovnej rovine prejaví na vysporiadacích účtoch, ktoré majú obe banky vedené v centrálnej banke. Prostriedky na týchto účtoch sa nazývajú likvidita. V našom prípade sa stav na tomto účte banky A zníži a stav na účte banky B zvýši. Za bežných okolností sú presuny peňazí medzi bankami približne vyrovnané a tak likvidita slúži len ako vyrovnávací mechanizmus pre krátkodobé výkyvy. Ale povedzme, že sa stane, že odliv klienských prostriedkov z banky A je oveľa väčší, ako príliv. Pre jednoduchosť predpokladajme, že peňazný tok z banky A smeruje do banky B. Banka B teda prijíma pasíva (záväzky vyplatiť vklad vkladateľom), ale jej aktíva zostávajú rovnaké. A to takto zostať nemôže. Banka B teda požičia likviditu späť banke A výmenou za nejaké aktíva z jej súvahy. Za normálnych okolností sa toto udeje na medzibankovom trhu.

Počas eskalácie krízy sa stalo to, že banky si prestali dôverovať a prestali si nerovnováhy v svojich vysporiadacích účtoch (nerovnováhy v likvidite) vyrovnávať vzájomnými medzibankovými pôžičkami. Aby bankový systém neskolaboval z nedostatočného obehu likvidity, zasiahla centrálna banka (v našom prípade ECB) a bankám likviditu výmenou za aktíva poskytla ona.

Je veľmi podstatné si uvedomiť, že likvidita nemá slúžiť na podnikanie bánk v zmysle, že tieto prostriedky budú zhodnocovať. Likvidita by mala slúžiť na to, aby zabezpečila funkčný peňažný obeh. Aby bolo možné prevádzať peniaze medzi bankami. Aktíva banky, ktoré dáva ako protihodnotu (kolaterál) pri získavaní likvidity (od inej banky, či od centrálnej banky) nie sú majetok banky. Nie sú určené na podnikanie banky na svoj vlastný účet.

A teraz konkrétne:

Povedzme, že banka J&T mala v aktívach cenné papiere, ktoré niesli výnos 5% ročne. Svojim vkladateľom platila úrok na vkladoch vo výške 3% ročne. Rozdiel vo výnosoch je bežný zisk banky a tento skutočne bez výhrad patrí banke. Občas sa stane, že banka J&T musí založiť nejakú časť aktív v centrálnej banke kvôli vyššie uvedenej nerovnováhe v prítoku a odtoku na klientských účtoch. Takto požičanú likviditu nepoužije a ani nemôže použiť na obchody na vlastný účet, pretože ju potrebuje v bežnej prevádzke na vysporiadacom účte.

Ale tu sa stalo niečo, čo sa bežne nestáva. ECB prisľúbila požičať peniaze (likviditu) bankám v neobmedzenom množstve a na dobu 3 rokov. Bežne sa likvidita požičiava na pár týždňov. Banka J&T to využila. Nepotrebovala likviditu pre vyrovnanie spomenutých nerovnováh. Do ECB ako zálohu (kolaterál) dala majetok, ktorý nepatrí banke. Je to majetok, ktorý banka spravuje. Založené cenné papiere stále niesli banky J&T výnos 5% a teda inkaso výnosu, potrebné pre vyplácanie úrokov na vkladoch zostalo zachované.

Banka J&T založením majetku, ktorý nevlastní, ale len spravuje, získala na 3 roky úplne nové peniaze na jasne netrhový úrok. Získala ich zo systému, ktorý za normálnych okolností neslúži na tvorbu peňazí pre investičné použitie. Banka J&T získala dotáciu zo strany ECB presne tak, ako o tom píše Juraj Karpiš. Dotáciu bez rizika. Nie je pravda, že v ECB založila svoj majetok. Založila majetok ktorý mala v správe.

Existujúci finančný systém je skutočne rafinovaný spôsob redistribúcie majetku od chudobných k bohatým. Trhový systém, na ktorý sa tu hrajeme, je zmanipulovaný už v samom základe. Na obranu takto deformovaného systému vystupujú vzdelaní, inteligentní a mimoriadne (všetkého?) schopní zástancovia. A my ostatní môžeme byť zatiaľ radi, že je dovolená diskusia k samotnej podstate systému. Bude to stačiť?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?