Demokratická ponuka a dopyt

Autor: Tibor Pospíšil | 16.1.2014 o 15:31 | Karma článku: 8,92 | Prečítané:  826x

Blížiace sa prezidentské voľby spustili ponukové konanie, cielené na potenciálnych voličov. Kým u červenej ponuky si myslím, že rozumiem ponuke a rozumiem aj strane dopytu, u modrej (alebo nečervenej?) strany nechápem, som výrazne zmätený. Istotne viem, že červená nie je pre mňa. Ale dlhú dobu som si myslel, že som aspoň okrajová časť cieľovej skupiny pre ponuku modrú. Ponúkam teda pohľad z tejto strany dopytu.

Červená ponuka je v kruhoch, v ktorých sa pohybujem, interpretovaná síce v mnohých variáciách, ale typicky takto. Z môjho pohľadu je ale táto ponuka presne v intenciách očakávaného dopytu. Nemyslím si, že by smer, a špeciálne súdruh fico, nedokázali ponúknuť čokoľvek iné, ak by cítili dopyt. Nie som expert na marketing, ale ich ponuka je z marketingového hľadiska proste profesionálna, presne cieli na svoju cieľovú skupinu.

Ako vidím alternatívnu ponuku:

Komunikačne je výrazne zameraná na kritiku až zhadzovanie červenej ponuky. Nerozumiem, ako je možné získať volebné hlasy len kritikou druhej strany. Som silne skeptický voči možnosti hocako sofistikovanou dehonestáciou voličov druhej strany získať volebné víťazstvo, teda konkrétne časť ich hlasov. Zároveň smerom ku ne-červenému dopytu je takáto komunikácia úplne zbytočná, pretože ja určite nikdy červenú ponuku neakceptujem. Nie je a nikdy nebola určená pre mňa.

Chápem však, že strašenie ficom je pre istú časť modrej cieľovky dostatočný argument. Akurát modrá cieľovka bola vždy menšia. A časti z nej už strašenie červeným bubulákom jednoducho nestačí.

Ak sa pozriem na zostávajúce zložky modrej ponuky, je mi veľmi smutno. Skutočne si toto zaslúžime?

Morálka
Podľa modrej ponuky je morálka vecou spoločenskej dohody. Pre mňa absolútne neprijateľné. Nie, že by som nebol schopný zmeny názoru, ale určite nie pod tlakom „spoločnosti", v danom konkrétnom prípade tzv. liberálnych intelektuálov.

Konzistentnosť a názorový prúd
Kedysi sme boli hayekovci, dnes už vieme, že silný a veľký štát nie je zlé riešenie. Však nás tak dobre platí. A keď vás zajtra preplatia akcionári firmy smer a.s., tak čo?

Máme lepších odborníkov
Áno, v minulosti to dokonca bola pravda. Minimálne od kolapsu nového daňového systému, keď realizačná firma optimalizovala vnútorné štruktúry tak, že zostalo len fakturačné a PR oddelenie to už pravda nie je. A viď bod vyššie: odborníci robia pre toho, kto zaplatí. Fico nie je Mečiar, nemá už tak vyhranený ideologický pohľad. Ak treba, kúpi aj odborníkov.

My kradneme menej
Z môjho pohľadu sú prostriedky ukradnuté momentom pripísania na účet štátneho rozpočtu. Štát je proste zlý vlastník. Efektivita používania cudzích peňazí v prospech cudzích príjemcov je najhoršia zo všetkých možností (ďalšie sú: svoje pre seba, svoje pre iného, cudzie pre seba). Ak však zverejníte, koľko ste toho ukradli, komu všetkému ste presmerovali naše peniaze, môžeme sa baviť, či je to „menej".

Ľudské práva, za ktorými sa skrývajú nároky (nie nároky potrebných, samozrejme)
Liberálna (po slovensky socialistická) inteligencia si našla špičkový biznis. Realizuje výkon tzv. ľudských práv. Keďže dopyt na teplé miestečká v úradoch na ich riešenie je veľký; predsa len, absolventov zbytočných VŠ pribúda geometrickým radom, je potrebné nejaké „práva" nanovo vygenerovať. Nie pre ich príjemcov, tí slúžia ako médium pre peňazovody. Smerom ku šikovným a všetkého schopným ľuďom, ktorí nastúpili na dráhu najprv v „mimo"vládnej organizácii a smerujú do riadiacej funkcie v štátnej správe.

Silné korporácie = rezervoár lukratívnych teplých flekov.
Dotácie na pracovné miesta v multimiliardových korporáciách dosahujú nezriedka súm, za ktoré by živnostník mohol zamestnať násobne viac ľudí. Ale živnostník, či drobný podnikateľ to práve bude platiť, ergo bude prepúšťať, aby sa veľká investícia ukázala ako záchrana.

Demokratické je výhradne to, čo sa nám hodí
Ak si dobre pamätám, kľúčami sme na námestí štrngali aj za slobodné voľby. Dnes to však vyzerá tak, že modrá strana ponuky si demokraciu interpretuje tak, že môžete si zvoliť kohokoľvek, pokiaľ si nezvolíte niekoho podľa svojho (zásadne nesprávneho) subjektívneho pocitu. Komunisti môžu byť vo všetkých stranách a na všetkých úradoch, ale beda, ak si zvolíte niekoho, koho MY označíme za fašistu (aj keď je nám korporátny socializmus bližší, ako čokoľvek iné).


Keďže mne je aj bez prípadu Gorila jasné, že politická ponuka je len ponuka demokratickej zásterky pre skutočných vlastníkov štátu, mám silné podozrenie, že proste na modrú časť ponuky už nezostalo energie. Pretože je pravdepodobne náročnejšia. Mám podozrenie, že vy ani nechcete v demokratickom politickom súboji vyhrať. Presnejšie: zadávatelia a vaši skutoční zamestnávatelia vás, modrú stranu tohoto divadielka zámerne postavili do rolí, ktoré v simulovanej hre na slobodné voľby vyhrať ani nemajú.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.


Už ste čítali?