O chýbajúcich a ukradnutých verejných prostriedkoch

Autor: Tibor Pospíšil | 23.1.2014 o 10:11 | Karma článku: 8,19 | Prečítané:  1498x

Tento článok je otvorenou agitáciou za rozhodnutie nezúčastňovať sa tzv. demokratických volieb. Pokúsim sa v ňom ukázať, že množina otázok a rozhodnutí, na ktoré máte svojou voľbou už aj tak dosť obmedzený vplyv, je len malou podmnožinou celkového priestoru. Podmnožinou otázok, ktoré boli starostlivo vybrané s cieľom, aby na odpovediach už nezáležalo. Zároveň by som chcel oponovať tým, čo moje rozhodnutie nevoliť považujú za rezignáciu. Keby som rezignoval, tak by som sa nesnažil dookola argumentovať.

Predmet skutočného sporu je veľmi názorne zobrazený v dvoch verziách jedného agitačného videa európskej komisie. Skúste si ich pustiť pekne za sebou a úprimne si odpovedzte, ku ktorému pohľadu máte bližšie.

Nejde jen o vtipnou předělávku. Jde hlavně o úplně vážnou polemiku. Chybějí lidem víc peníze, jež někdo odmítl zaplatit státu na daních, nebo peníze, které stát na daních sebral?

Že ľudí s druhým pohľadom je (nielen) na Slovensku skutočne veľmi málo, o tom písal už Roman. Ja však mám od rezignácie skutočne ďaleko a preto sa budem snažiť v prospech toho druhého pohľadu argumentovať aj naďalej.

Existuje ešte tretí pohľad na verejné prostriedky, ktorý je síce veľmi blízko tomu prvému, ale je asi najrozšírenejší. Jeho zástancovia tvrdia, že najväčší problém je, že zo spoločného sa kradne. Slovíčko súťaž, uvedené v úvodzovkách naznačuje, že keby to bola súťaž bez úvodzoviek, tak by to bolo už v poriadku. Skúsme si to teda skutočnú súťaž o zakázku z verejných prostriedkov rozmeniť na drobné.

Pokazil sa vám mobilný telefón, potrebujete okamžite nový. Vôjdete do prvej predajne a vyberiete si podľa vzhľadu, vaše výberové kritériu je „čo najkrajší telefón". Pri pokladniach sú riadne fronty, ale nakoniec sa dostanete až k plateniu. Teda, to ste si mysleli vy. Pretože realizácii platby silou ochrany verejnej súťaže bránia zástupcovia iných predajní, ktorí predkladajú dôkazy, že ich predajne ste ani len nenavštívili. Spolu s nimi v zástupe ochrancov férovej súťaže stoja právnici výrobcov telefónov, ktoré ste si nevybrali. V neposlednom rade je tu zástupca nestrannej verejnosti, ktorý jednoznačne zamietol vaše výberové kritérium. Mobilný telefón si predsa nemôžete vyberať podľa „krásy", však to je úplne neracionálne.

Sedíte teda doma a po dvoch panákoch škótskej to už nevidíte tak čierne. Však ste sa vlastne zbavili otravných telefonátov, máte viac času na rodinu, môžete sa lepšie sústrediť na podstatnejšie veci. A to budete skutočne potrebovať, pretože o týždeň si nájdete v pošte predvolanie na zrýchlený súd vo veci anti-diskriminačnej žaloby, ktorú podala počerná pokladníčka z obchodu s mobilmi. Vy ste si totiž vystáli dlhšiu radu k pokladni, v ktorej sedel pokladník a ešte k tomu aj z bledším odtieňom mejkapu.

Že sa vám zdá tento príklad pritiahnutý za vlasy? Tak skúste ešte toto sci-fi. Ako je to vlastne? Kedy ste naposledy postrehli spoločenskú diskusiu o tom, čo všetko by mal byť verejný záujem, o ktorom je legitímne rozhodovať demokraticky? Lebo ja evidujem v drvivej väčšine práve diskusie o tom, aký by mal byť ten "správny" výsledok.

Dovolím si pristaviť sa pri jednej kauze, ktorá sa akutálne prepracovala na prvé stránky novín. Podvody s DPH, konkrétne neoprávnené vratky DPH. V tomto konkrétnom prípade nejde o vyhýbanie sa výpalnému, ale o jasné presmerovanie vybraného výpalného na svoje účty. Zlodejovi neukradneš, tie peniaze sa maximálne vrátia späť prvému výpalníkovi. Ale predsa len. Ako je možné, že výpalník roky rokúce prevádzkuje výpalný systém, ktorý je možné hacknúť? Či tam boli zlí červení, alebo dobrí „pravicovo" modrí, systém vydržal takto nastavený dlhodobo. Paradoxne, plátať diery, hoci svojou červenou hrubou a otrávenou záplatou ho začali tí prví. Moja otázka je skutočne čisto technická: To skutočne nie je z účtovného hľadiska možné, resp. je tak extrémne ťažké nastaviť systém DPH tak, aby nebol hacknuteľný? Opakujem: toto nie je ironická poznámka, toto je moja úprimná technická otázka na odborníkov v účtovníctve, špeciálne daňovom účtovníctve.

Mám skúsenosti s hacknuteľným systémom stanovenia ceny letenky. Tu už mám mnohými hodinami práce a úvah vytvorený názor na to, prečo je v prevádzke takto deravý systém. Ale tam je odpoveď práve v tom, že pomer strát k nákladaom na opravu je smiešne malý. Proste sa to opravovať (zatiaľ) neoplatí. Toto však podľa publikovaných čísel o podvodoch s vratkami DPH nie je tento prípad.

Z čias, keď som štrngal kľúčami na námestí si pamätám slovné spojenie "pluralitná spoločnosť". Bolo to pre mňa nové cudzie slovo, dosť náročné na vyslovenie, ale zároveň také sexi. Zjavne si však pod ním predstavujem niečo úplne iné, ako drvivá väčšina mojich spoluobčanov, a teraz myslím hlavne tých „pravicovo" orientovaných. Keď ešte prvým stránkam novín vládol sused Žubajlík, dva ideovo nabudené tábory bránili každá svoju verziu šlabikára. To iba ľudia, ktorí sú z oboch táborov posmešne nazývaní „extrémisti" a podobne sa pýtali, prečo a kde by mal byť problém v tom, aby hoci aj v štátnom školstve bol možný slobodný výber učebnice, či prípadne školy?

O ďalších aspektoch tej vraj „lepšej" voľby som nedávno písal na inom mieste. Teraz o tom, ako na prvý pohľad radikálne, skutočne „pravicové" riešenie získa v svetle bežnej daňovej kalkulačky ružovučký soc.-demácky odtieň:

Ak si dovolíte kritizovať urputne mediálne vybudovaný „pravicový" obraz strany OKS z pravej strany, dostane sa vám aj takejto odpovede:

... v OKS je dosť libertariánov na to, aby som vedel, ako skutočný libertarián vyzerá. Okrem iného pripravujú napríklad materiál o zrušení dane z príjmu. Len aby sme si nemýlili dojmy s pojmami.

Pozrime sa teda na ten pravicovo-OKS-libertariánsky nápad zrušiť daň z príjmu optikou daňovej kalkulačky a šikovného zamestnanca s hrubým príjmom povedzme 1100 euro a dvoma ďeťmi.

Skutočný príjem tohto zamestnanca je 1487,- (celková cena práce pre zamestnávateľa)
Čistá mzda, ktorú dostane na účet je 874,-
Skutočná hodnota tovarov a služieb, ktoré si za svoj príjem môže kúpiť je po odčítaní 20% DPH: 728,-
Náš vzorový zamestnanec zaplatil na rôznych druhoch výpalného sumu: 759,- eur. Čo je nejakých 51% z reálneho a skutočného príjmu (ktorý musel zaplatiť zamestnávateľ). Z vytvorených hodnôt mu zostala tá menšia časť.

Ale teraz pozor, ideme to finále:
Koľkože tých eur zaplatil náš zamestnanec ako daň z príjmu, ktorú naši „libertariáni" z OKS navrhujú (a skutočne navrhujú?) zrušiť:

Skúste si to na tej kalkulačke radšej sami, pretože mne nebude veriť: je to celých 36 (slovom tridsaťšesť) eur. Čo je astronomických 4,76% výpalného, ktoré náš zamestnec bol násilím nútený odviesť štátu. Len pre doplnenie: súčasťou návrhov riešení OKS je aj zavedenie poplatkov u lekára (s tým osobne súhlasím). Takže tých 36 ušetrených eur nebude tak úplne ušetrených.


To, čo tu s vami hrajú panáčikovia z kandidačných listín je hra v štýle hlúpy a hlúpejší. Že nemáte radi fica a komunistov a ich štátny dirigizmus? Tak môžete voliť napr. pani (skôr súdružku) Nicholson, ktorá vaše deti nechá v domácej starostlivosti až do 4.roku života. Potom povinne šup-šup do škôlky. Alebo ste echt radikálny pravičiar, či až „libertarián"? Tak to je jasná voľba, OKS. Radikálne zníženie dane o necelých 5%, to predsa za to stojí, nie?

No a skúste si zvoliť čisto podľa svojho pocitu nasratosti, či skutočne radikálnej rebélie. Tých nadávok do extrémistov, fašistov a podobných „nesystémových" elementov sa nedopočítate. Ak ide o ochranu preferovaných skupín pred zlými policajtami, prípadne ochranu zahraničných novinárov, ktorí sa demonštovať proti svojej vláde vybrali cez pol zemegule, tej sa dočkáte. To je totiž vstupenka na prvé stránky novín, na tie správne recepcie a do správnych klubovní.

Ale skúste sa postaviť na obranu, či do sprievodu so zúfalým človekom, ktorému robí problémy práve preferovaná a chránená skupina spoluobčanov. Áno, dnes vás za to ešte z roboty nevyhodia. Ale nech budete voliť akokoľvek, dočasnosť tejto slobody nemáte šancu ovplyvniť.


Napíšem to neskromne, pretože tak si myslím, že to je: už som dosť toho zažil, už som o tom dosť dlho skutočne seriózne premýšľal: Ja toto divadielko už odmietam hrať. Demokrati síce môj jasne a v demokratických voľbách vyjadrený názor: „Žiadneho z ponúkaných pajácov" neuznávajú, pretože oni majú vlastnú definíciu demokracie. Ale tá hovorí veľa hlavne o nich.

Ja si svoje právo na odmietanie role účastníka legitimizácie chorého systému budem hájiť aj naďalej. A vás prosím aspoň o jedno: skúste sa zamyslieť hlavne nad reálnou paletou možností, nie nad jej mediálnou prezentáciou. O čom v skutočnosti môžu tzv. demokratické voľby rozhodnúť? Nebude lepšie sa principiálne pripraviť na dôsledky, ktoré z dlhodobého hľadiska bude mať ľubovoľný výsledok tzv. demokratickej voľby?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?