reklama

Fiktívny rozhovor s istým víťazom prezidentských volieb

Že v nadchádzajúcich voľbách získa najväčšiu podporu voličov, to je dnes už isté. Zaujímavé bude snáď len to, či získa absolútnu väčšinu, t.j. podporu väčšiu, ako súčet hlasov pre všetkých ostatných kandidátov, alebo len výrazne viac, ako kandidát, ktorý bude (ne?)demokraticky vyhlásený za prezidenta. Zoznámte sa: N.Ikto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Vyčítajú vám, že vaši podporovatelia zastávajú často aj veľmi protichodné názory.

Ako sa to vezme. Podľa mňa je to len demokratická demagógia. Je to podobné, ako keď demokrati rôznych táborov tvrdia, že je medzi nimi (nebodaj veľký) rozdiel. Pritom všetkým do jedného im ide veľký štát, násilím vynucované „dobro", ktoré za dobro považujú práve a len oni. Rozdielny je snáď len marketing a cieľové skupiny.

Je pravda, že opticky to vyzerá tak, že medzi mojimi priaznivcami sú od libertariánov, ktorí systém odmietajú z princípu až po totalitne zmýšľajúcich voličov, ktorým sa dnešný systém zdá ešte príliš liberálny. Ak to však zoberieme z nadhľadu, mojich priaznivcov spája nedôvera v štátom zabezpečované istoty. Že si možno aj väčšia časť z nich predstavuje, že silný vládca by bol lepší, to paradoxne v istom zmysle uznávam aj ja. Demokracia rozhodne nie je ani najlepšie zo zlých riešení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak nie demokracia, tak čo iné?

Ak by sme posudzovali systémy s násilným vynucovaním „všeobecného dobra", tak (nielen) podľa môjho názoru je jasne efektívnejšia a racionálnejšia voľba monarchia. Ak zostúpime z politickej na argumentačnú rovinu, je to celkom prehľadné: Monarchovi krajina patrí. Je to jeho vlastníctvo, nemá dôvod si zdroj bohatstva svojho a svojich rodinných nasledovníkov pľundrovať. Jeho časové preferencie (uvažovanie) je úplne v iných rádoch, ako malé jednotky rokov, v ktorých uvažuje demokrat. Ktorý, čo si neprisvojí dnes, na to už zajtra nemusí mať dosah.

Demokratický vládca nie je na svoju krajinu odkázaný. Zoberie, čo sa mu zobrať podarí, môže sa odsťahovať a svoj lup si užiť úplne niekde inde. Monarcha si toto dovoliť nemohol. Mohol poddaných žmýkať len do miery, aby mu slúžili aj v dlhodobom horizonte. Monarcha je bez svojich poddaných len chudák. A tak ich musí nechať dýchať a dokonca prosperovať. Dlhodobo prosperovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Vráťme sa to aktuálnej reality. Váš názor na kauzu Žubajlík?

Tento príklad veľmi názorne ukazuje, ako veľmi sa demokracia priblížila k totalite. A tento posun žiaľ bude len ďalej pokračovať. Už aj bez veľkej zmeny rozsahu štátu existuje predsa jednoduché riešenie: Každá skupina si bude deti učiť podľa svojej verzie šľabikára. Na Slovensku predsa tých skupín zatiaľ nie je až tak veľa a je celkom predvídateľné, aké skupiny to sú. Čo by sa stalo, keby sa pripravili povedzme 3 druhy sľabikárov a škola (podľa požiadaviek rodičov) by si objednala ten najvhodnejší. Ani dve verzie pre dve triedy v jednej škole nie sú nepredstaviteľná komplikácia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale demokracia, to je kult násilia voči druhým. Demokrati sú posadnutí tým, že môžu „demokraticky" rozhodovať, čo je dobré pre iných ľudí. Touto zvrhlou vierou je už žiaľ presiaknutá celá spoločnosť. A preto sme ani v tak triviálnom prípade, ako prípad Žubajlík nepočuli hlas rozumu: nech si každý používa šľabikár podľa vlastného uváženia.

Ako sa pozeráte na našu menu euro?

Diablov demokratický nástroj. Prezentované ako niečo, čo má spájať, ale vo výsledku niečo, čo je veľmi výdatnou živnou pôdou pre rozpory medzi národmi. My, Česi a Slováci tú hru veľmi dobre poznáme, volá sa „Kto na koho dopláca". My sme ju dokázali ukončiť z dnešného pohľadu až rozprávkovo férovo. Akurát sme následne vstúpili do klubu, kde sa hrá v oveľa väčšom merítku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Vyčítajú vám silný egoizmus. Každý bude hájiť len svoje vlastné záujmy.

A kto dnes háji iné, ako vlastné záujmy? Akurát dnes má niekto legitimitu na ich zabezpečenie použiť násilie, ktoré iní použiť právo nemajú. Ľudia môžu dlhodobo prosperovať len vtedy, ak budú dobrovoľne spolupracovať. Demokracia sa však dobrovoľnej spolupráce obáva, preferuje spoluprácu vynútenú. Pre svoj neuskutočniteľný sen: všeobecné dobro.


A čo spoločenská zmluva?

Tak k tomu sa vyjadrili už oveľa výrečnejší rečníci.


Vnímate korupciu ako problém?

Korupcia nie je morálny problém. Je to výsostne následok, ktorého príčina je príliš veľká miera štátneho zasahovania do výhradných kompetencií jednotlivca. Ak by realizácia môjho práva mala byť podmienená úplatkom, úplatok samozrejme dám. A nebude to problém mojej morálnej úrovne, dokonca ani morálne úrovne prijímateľa. Bude to systémový problém, že mi niekto môže násilne brániť realizovať moje právo.

Uplácajte, pašujte, optimalizujte dane. To, čo je dobré pre vás, máte kompetenciu posúdiť len vy sami. Najefektívnejšie použitie vami vytvorených prostriedkov je také, keď ich použijete úplne slobodne. Solidarita je prirodzená. Podeliť sa s menej šťastnými je normálne. Na toto nepotrebujete výpalníka, ktorému za nechtami zostane väčšina zo „solidárneho" výpalného.


Mrzí vás, že v prezidentských voľbách získate najväčšiu podporu, ale za prezidenta bude menovaný niekto iný?

Taká je už demokracia. Je povolený výber len zo zlých možností. Dokonca aj povolená, ale „nesystémová" voľba roztočí špirálu mediálnej manipulácie, zavádzania a dehonestácie voličov, ktorí sa rozhodli inak, ako bolo plánované.

Podľa mňa sa však vývoj nedá zastaviť. Či už pokojnou, alebo dramatickou cestou bude demokracia uprataná z cesty. Čoraz viac ľudí sa bude snažiť zariadiť sa podľa svojho. Slobodne „načierno" kooperovať tak, ako by to malo byť úplne normálne. A to pritom vôbec neznamená, že mi vo voľbách prejavia podporu a voliť neprídu. Ale nebudem tajiť, že každé percento neúčasti, odopretia legitimizácie zdochýňajúceho koňa demokratického násilia voči druhým ma teší. Viac, ako polovičná neúčasť v 2.kole prezidentských volieb nebude len mojim víťazstvom v absolútnych číslach. Bude to aj dobrá správa pre spoločnosť, že sa snáď ľudia budú čoraz viac spoliehať na „čiernu" slobodnú spoluprácu, ako na demokratické násilie.

Tibor Pospíšil

Tibor Pospíšil

Bloger 
  • Počet článkov:  305
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Léta už tajím svoji příslušnost,k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,bo se mi nelíbí morální předlohy,čili papaláši hrající si na Bohy. ...Upřímně řečeno trochu teskno mi je,že nám stačí DEMO-Demokracie.ˇ(c) Tomáš Klus Zoznam autorových rubrík:  Menej štátuTúlavé zápiskyÚvahyFinancieFinančná poradňaZábavná logikaNebuď ovcaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu