Argumenty proti povinnému očkovaniu

Autor: Tibor Pospíšil | 3.4.2014 o 17:07 | (upravené 3.4.2014 o 17:54) Karma článku: 7,51 | Prečítané:  1088x

Spoločenská diskusia v dnešnej rýchlej mediálnej dobe sa žiaľ väčšinou zvrhne na zúrivé súperenie dvoch extrémnych názorov. Kriticky zmýšľajúci človek je v diskusii pritlačený k tomu, aby sa postavil na jedno z extrémnych stanovísk. Ak by aj nechcel, oni ho tam už postavia. Napriek tomu sa pokúsim kriticky argumentovať proti povinnosti nechať seba, či svoje deti očkovať.

Hneď na začiatku jasne deklarujem, že budem argumentovať proti povinnosti, nie proti očkovaniu samotnému. S očkovaním nemám doteraz žiadny problém, som zaočkovaný a ani u detí sme nikdy ani len neuvažovali o nezaočkovaní.

Pokúsim sa rozobrať zopár argumentov, či postojov zástancov povinného očkovania, či očkovania, ako takého.


Argument historický

Očkovaním v minulosti sme sa zbavili množstva veľmi nebezpečných chorôb. To plne uznávam, akurát interpoláciu histórie do budúcnosti považujem za nekorektnú a veľmi nebezpečnú. Napríklad taká chrípka. Na toto ochorenie môže človek aj zomrieť. Doteraz sa neočkuje povinne. A ja sa desím toho, že si to raz farmabiznis presadí. Jedna osobná skúsenosť s prasacou chrípkou mi stačila. Myslím si, že je pre mňa dobré, ak si telo budem proti chrípke imunizovať v krajnom prípade prekonaním choroby. A toto právo sa slobodne rozhodnúť považujem za veľmi dôležité si zachovať. Bez ohľadu na:


Argument odborný

Ak si chcete nechať opraviť auto, nepôjdete ku murárovi, pôjdete do odborného autoservisu. Pozorne si všimnite stavbu vety. V tejto vete je jasným a pevným predpokladom vaše rozhodnutie si nechať opraviť auto. Až potom nasleduje správny výber dodávateľa. Plne uznávam, že najlepšie informácie o očkovaní majú lekári špecialisti. Ja osobne nevidím zmysel im oponovať, snažiť sa nabúrať ich odborné stanoviská, snažiť sa ich „poraziť" na ich vlastnom ihrisku. Ja si len chcem zachovať slobodu v rozhodovaní, pretože


Argument svetonázorový

A tento sa netýka len očkovania, ale fungovania spoločnosti ako takého. Je základom slobodný občan a jeho slobodná vôľa? Je štát a jeho mocenský (legálne násilie) aparát služobníkom tohto občana, alebo je to naopak? Ak mi má štát slúžiť, ak by mala moc pochádzať skutočne od občana, tak jednoznačným základom suverenity občana musí byť integrita jeho telesnej schránky. Ak by som aj prijal tézu, že v spoločnosti mi budú uložené rôzne povinnosti a náklady, tak násilný zásah do môjho tela je niečo, čo je kritická hranica, ktorá by sa prekračovať nemala. A to ani vo

 

Argument verejný záujem

A sme u podstaty veci. Nič také, ako verejný záujem neexistuje. Existujú len súkromné záujmy jednotlivcov, či skupín. Za argumentami proti tzv. „konšpiračným" teóriám stojí v základoch viera, že existuje verejný záujem. Že ho štát môže ako-tak slušne vykonávať. Že je to kontrolovateľný proces. Že nie je pravda, že ONI majú (aj) vlastné záujmy a sledujú svoje ciele. Moje skúsenosti však hovoria niečo iné. Od špehovania, rozdúchavania povstaní kde-kade po svete, cez budovanie korporátno-politických kamarátstiev až po vedenie reálnych vojen.

Aby sme si rozumeli: obhajobu a realizáciu súkromých záujmov nepovažujem za nič zlé. Naopak. Aj to je jasné, že rôzne záujmy na seba narazia. Problém nastáva vtedy, keď niekto získa tzv. „demokratickú" moc postaviť svoje záujmy nad záujmy niekoho iného. Odporcovia tzv. „konšpiračných" teórií si z nich pri diskusii zväčša vyberú spôsob realizácie konkrétneho záujmu. Ideálne čo najmenej reálny. A do toho sa potom navážajú, voči nemu sa vymedzujú.

Ja naopak nemám dôvod obhajovať opis konkrétnej realizácie súkromného (v našom prípade farmaceutického korporátneho) záujmu pomocou štátneho aparátu. Ja len tvrdím, že je úplne logické, že také záujmy existujú. A akonáhle existuje možnosť tieto záujmy presadiť silou, toto riešenie proste použité bude.

Ani tvrdšie presadzovanie „cudzích" záujmov my nemusí byť na škodu. Ak sú popri tom poskytnuté služby, či hodnoty, ktoré mi budú užitočné, aj realizácia cudzieho záujmu môže byť pre mňa prospešná. Ale len a práve v tom prípade, keď nebudem služby pod pláštikom „všeobecného blaha" nútený požívať násilím.

----------------------- doplnené18:00

Argument brutálne štatistický

Riziká nepodstupuje "spoločnosť", ale jednotlivec. Každý sám za seba. Ľudia sú rôzni a rôznia sa aj v prístupe k rizikám, ktoré podstupujú. Nie je možné krutú realizáciu (nedobrovoľne prevzatého) rizika u jedného ospravedlňovať nižšiou mierou rizika u iných jednotlivcov.

Zaujímavé je tiež, ako sa tie štatistické pravidlá zmenia šušťaním bankoviek. V prípade nadužívania antibiotík sa štatisticky znižuje ich účinok. Až treba použiť iné, nové. Ale v tomto prípade riziká prispievajú na tie správne účty, takže pacient je dosť spôsobilý si o antibiotiká požiadať aj proti odbornému názoru účastníka exotického lekárskeho kongresu.

A nebojím sa ani o to, že keď už nebude na luxusné zájazdy, hodinky, či autá, že sa zo zdravotnej dane budú hradiť aj homeopatiká. Však na liečivom čaji, ktorý používali už naši starí rodičia informácia o liečivých účinkoch uvedená byť nemôže, ale homeopatiká v lekárni dostanete v baleniach, temer totožných s baleniami liekov. Prečo asi?

----------------------------------


Argument zdravotno-poistný

Možnosť diktovať význam jednotlivých slov používaného jazyka je jedna z najsilnejších zbraní štátu, či mocenských štruktúr jeho vlastníkov. Zdravotnú daň prehlásia za poistenie a budú argumentovať, že ak nechcem očkovanie, tak si budem musieť platiť liečenie choroby. Ja s tým nemám problém súhlasiť. Ak nebudem musieť odvádzať žiadnu zdravotnú daň. Ak sa ne budem musieť podieľať na úhrade tých zdravotných úkonov, ktoré za spôsobené nezodpovednosťou budem považovať ja. Liečba obezity, liečba následkov dopravnej nehody zapríčinenej zraneným, podobne pri rizikových športoch a povolaniach ..... Nedá sa vybrať len jeden prístup, ktorý prehlásime za nezodpovednosť a pokutovať len a práve tento jeden. Keď už, tak pekne každý za vlastné, žiadne spoločné peniaze na očkovanie, napríklad.


Argument bežní občania sú hlupáci

Ja si naopak myslím, že bežní ľudia vôbec nie sú takí hlúpi, ako ich štátna moc prezentuje. A ak by aj boli takí neschopní, tak neschopní budú aj ich zástupcovia, ktorí to v ich mene celé riadia. Hlupáci si múdreho za reprezentanta zvolia veľmi ťažko.

Lekár predpíše liek, pretože potrebuje z niečoho žiť. Lekárnik liek predá, pretože tiež potrebuje z niečoho žiť. Pacient liek zahodí, pretože tiež chce žiť.

Každý z nás má svoje osobné preferencie a súkromné (skupinové) záujmy. A tak je to úplne v poriadku. V drvivej väčšine prípadov nemá veľký zmysel snažiť sa ísť proti odborným stanoviskám. Ale je veľmi prospešné, či až nevyhnutné sa snažiť si udržať poistku proti tomu, aby sa tie odborné stanoviská nedostali pod tlak veľmi úzko súkromných záujmov. Neverte tomu, že každá povinnosť, ktorú vám násilím ukladajú je vo vašom záujme. A špeciálne v prípadoch, keď je medzi povinným a dobrovoľným rozdiel desiatok miliónov na konkrétnych súkromných účtoch.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?