Nefunkčná demokracia – Nemecko, náš vzor

Autor: Tibor Pospíšil | 29.7.2014 o 14:12 | (upravené 29.7.2014 o 14:39) Karma článku: 8,21 | Prečítané:  2644x

Kým po lídrovi Siete idú novinári SME ako po škodnej, ekonomickému expertovi konkurenčného projektu dávajú PR priestor v názorovej rubrike. Nemecko je ale skutočne excelentný príklad, na ktorom sa dá ukázať, že demokracia ako systém riadenia spoločnosti  narazila na svoje limity, funguje už len zo zotrvačnosti. Je odsúdená na pomalú smrť, alebo násilnú zmenu. Vitajte na novom letisku v Berlíne.

Hlavný argument demokratov je totožný s argumentáciou komunistov: systém je super, problémom sú ľudia. Tí slovenskí (demokrati) s obľubou dávajú príklady zo zahraničia dôvodiac, že tam by sa to (niečo zlé) nestalo. Úprimne sa priznám, že som dlhú dobu tento názor zdieľal. Aj keď k zmene názoru som prišiel postupne, nezabudnem na ten moment, keď som si začal čítať o výstavbe nového letiska v Berlíne. Ak to už nedokážu (ani) Nemci, tak je niečo systémovo zlé.

Po geopolitických zmenách v Európe a špeciálne v Nemecku Berlín nové letisko potreboval. Potreba stále trvá, je stále naliehavejšia, ale systém proste nepustí. Rakúšania mali možno veľké šťastie, že rozšírenie letiska Viedeň bolo len 2 (alebo 3?) krát drahšie ako pôvodný rozpočet, pretože je v prevádzke.

Nemci také šťastie nemali. Spoločnosť, ktorá mala nové letisko vybudovať a prevádzkovať založili tesne po zjednotení, v roku 1991. „Už“ v roku 1996 určili pre nové letisko aj lokalitu. V roku 1998 dokončili privatizáciu letiskovej spoločnosti. Privátny partner mal letisko postaviť a 50 rokov prevádzkovať.

Ale sme v demokracii a neúspešný uchádzač privatizáciu v prospech svojho konkurenta napadol na súdoch. Demokrati svoje privátne záujmy s obľubou označujú za „verejný záujem“. V tomto prípade však na seba narazili dva „verejné“ záujmy: záujem postaviť a prevádzkovať letisko vs. záujem „spravodlivej“ privatizácie, t.j. finančný záujem konkurenčnej hospodárskej skupiny.

Spor sa vyriešil demokraticky – kartelovou dohodou. Letisko možno bude drahšie, ale zisky si rozdelia pokladnice oboch uchádzačov. Letistko postaví a bude prevádzkovať ich konzorcium. Presnejšie konzorcium dvoch konzorcií.

Ale ani toto spojenie nedokázalo svoj záujem pretlačiť ku nálepke „verejného“ záujmu. Takže späť na začiatok, stavať a prevádzkovať bude štát. Presnejšie holding, v ktorom budú zastúpené: mesto Berlín, krajina  Brandenbursko a Nemecká spolková republika.

Opäť „verejný“ záujem a opäť problém: ktorý záujem je ten správny? Záujem Berlína, spolkovej krajiny, či záujem Nemeckej spolkovej republiky? Každý z týchto „verejných“ záujmov prezentujú konkrétni politici a (legitímnym) cieľom každého politika je získať čo najväčšiu podporu voličov. A tak medzi sebou politici z Berlína, spolkovej krajiny a SRN vedú (legitímny a snáď korektný) zápas na ihrisku s označením nové letisko v Berlíne.

Pôvodne (rok 2006) boli odhadované náklady na letisko 2,83 miliardy eur, v roku 2012 bolo aktuálne číslo 4,3 miliardy. Stavať sa začalo v roku v roku 2006, predpokladaný termín otvorenia bol koniec roka 2011, najnovší termín je rok 2016, ja si tu pre srandu tipnem náklady ku dňu otvorenia (ak sa to vôbec stane) na 6,8 miliardy eur.

 

Ako je to všetko možné, čo sa to vlastne stalo?

Neexistuje nič také, ako verejný záujem. Existujú len privátne záujmy privátnych skupín. Ktoré na seba v tomto prípade narazili silou, úmernou veľkosti gigantického balíka, o ktorý sa hrá. Pretože o privátne zisky ide až v prvom rade (a tak je to správne).

V prípade akcií z verejných prostriedkov (po zrušení privatizácie) je to zasa o tom, že politik sa snaží v súboji o voliča zaujať (napríklad) čo najnižšou sumou, za ktorú vraj predmetný záujem zabezpečí. A tak sa uzavrie zmluva, ktorá nepokrýva všetky reálne náklady a súčasti stavby. S tým potom treba niečo robiť, ale to už máte pred dverami ďalšie voľby a váš konkurent (ktorý by na začiatku postupoval presne tak isto) vám dá „vyžrať“ vašu neschopnosť, bude vaše kroky torpédovať ako sa len bude dať. Samozrejme všetko v súlade s pravidlami demokratickej politickej súťaže.

Okrem politikov má slušná demokratická spoločnosť silný aj tretí sektor. Okrem troch paralelných politických súbojov (mestská, spolková a celoštána úroveň) sa teda do boja za „verejný“ záujem zapojili aj zástupcovia obyvateľov dotknutej lokality, environmentálni aktivisti a podobne. Proste tých skupín, ktoré obhajujú (často diametrálne odlišné) „verejné“ záujmy je toľko, že letisko v prevádzke nie je a ani tak skoro nebude. Torpédovať snahu protistrán je oveľa jednoduhšie, ako presadiť tú svoju predstavu proti presile.

 

V novembri budú na Slovensku komunálne voľby. Ako nezúčastneho (lebo nevolič) ma najviac zabáva „prípad PKO“. Spomienkový optimizmus (prvé tanečné, kultové hudobné akcie a podobne) nedovolí racionálne riešenie (zbúranie) stavby, ktorá proste už nezodpovedá nárokom dneška a reálne využitie vzniknutého priestoru. Takže sa posadím pekne do kresla, popcorn do ruky a budem sledovať, čo sa podarí skôr: otvoriť nové letisko v Berlíne, alebo vyriešiť priestor starého PKO? Pridám sem svoj druhý tip: najskôr bude dostavané nové letisko v Istanbule, ktorého stavba sa začala tento rok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?