Drahí „liberáli“, od detských izieb našich detí si držte výrazný odstup

Autor: Tibor Pospíšil | 9.12.2014 o 8:48 | (upravené 9.12.2014 o 8:58) Karma článku: 13,81 | Prečítané:  6956x

Klasickú žiarovku, ani klasický teplomer si dnes už nekúpite. Na kúpu klasického vysávača máte poslednú šancu. Rozrušenie klasického zloženia vrcholových orgánov súkromných (!) firiem je jednou z hlavných priorít európskej komisie.

Moji rodičia ma vychovávali v príkrom rozpore s vtedajšími záujmami všemocného štátu. Prvú skúsenosť zo stretu týchto dvoch svetov si pamätám len hmlisto, skôr z rozprávania rodičov. Pred výročím VOSR som sa vrátil zo škôlky a nadšene som rodičom oznámil, že „zajtra“ bude veľká bitka medzi chudobnými a bohatými a že bohatí dostanú riadny výprask. Moja láskavá mamička sa ma vtedy spýtala: „A ty si bohatý, alebo chudobný?“. V mojej destskej hlávke sa to utriaslo a pustil som sa do veľkého plaču. Mám svoju postieľku, mám realatívne dosť hračiek, rodičia mi kupujú zmrzlinu, čokoládu, zoberú ma do cirkusu aj na kolotoče ... Takže som bohatý a „zajtra“ ten výprask zjavne dostanem aj ja.

Na moment, kedy sa zo mňa stal zarytý antikomunista si už spomínam úplne jasne. Občianska výchova, povinné čítanie tak útlej knižky, že aj lenivému kockáčovi to nedalo a skutočne som si ju prečítal. Toľko nenávisti, zloby, vyhrážok na v tak útlej knižke .....

Zrušenie rodiny! Aj najkrajnejší radikáli sa pohoršujú nad týmto hanebným úmyslom komunistov. Na čom je založená terajšia buržoázna rodina? Na kapitáli, na súkromnom zisku. Úplne rozvinutá jestvuje len pre buržoáziu jej doplnkom je však vynútený bezrodinný život proletárov a verejná prostitúcia. Pravda, buržoázna rodina zanikne spolu s týmto svojím doplnkom a oboje zmizne so zánikom kapitálu. Vyčitate nám, že chceme zrušiť vykorisťovanie detí ich rodičmi? Priznávame sa k tomuto zločinu.

Aby som hneď tu reagoval na výhrady tých vzdelaných a rozhľadených priaznivcov tejto časti textu Manifestu: Ja si uvedomujem, že proletárom možno skutočne vadilo hlavne to, že oni aj z objektívnych príčin nemôžu žiť kľudným rodinným životom. Ale to im nedáva absolútne žiadne právo snažiť sa rozbiť, upraviť, či inak zásadne zmeniť spôsob rodinného života niekomu inému. A to platí dnes rovnako, ako vtedy.

Marxisti verzie 2.0 (možno aj vyššiej), dnes využívajúci krytie nálepkou „liberáli“, požadujú to isté: preferenciu spoločenskej výchovy pre výchovou rodinnou. To je podstata sporu, nie nejaké detaily a spôsoby sexuálnej výchovy. Predmetom otázky č.3 predsa nie je zákaz sexuálnej výhovy, ale snaha vytlačiť štát z priestoru, kam podľa nás nemá žiadne právo vstupovať.

Podstatou ďalšieho zásadného stretu názorov je definícia pojmu „právo na niečo“. Dnes „liberáli“ týmto pojmom myslia hlavne to, čo sa normálne nazýva „nárok na niečo“. Pri otázke č.2 argumentujú svojim právom na adopciu cudzieho dieťaťa. Ale právo odoptovať cudzie dieťa nemá mať nielen homosexuálny, ale ani žiadny iný pár, či jednotlivec. V procese adopcie je jediné právo, ktoré by sa malo hájiť, a to je právo dieťaťa. A prípadné „áno“ len mierne zmenší množinu adoptívnych rodičov, z ktorých si bude môcť vyberať súd, ktorý by mal o adopcii rozhodovať. Vhodných rodín zostane stále prebytok, takže žiadne právo dieťaťa (a iné práva v tomto prípade neexistujú) nebude dotknuté.

Opak je pravdou: základným právom dieťaťa je život so svojimi biologickými rodičmi. Štát by sa mal starať hlavne o to, aby biologickým rodičom vytvoril podmienky na normálny rodinný život. Nie o to, aby musel / mohol pristúpiť ku krajnej možnosti, adopcii.

 

Prečo to tí „liberáli“ vlastne robia? Aký záujem ich vedie k preferencii moci štátu pred slobodou jednotlivca, spoločenskej výchovy pred rodinnou? Pokúsim sa odpovedať dvoma citátmi.

 

Prvý je od môjho obľúbeného sociológa:

Statistiky totiž ukazují, že počet případů domácího násilí závisí na počtu profesionálních pracovníků, kteří se tímto jevem zabývají. Jakmile jsou přiděleny peníze a vytvořena pracovní místa, nezbývá než vyrobit tolik případů, aby úřad dokázal svou potřebnost. To se netýká jen měkkých subjektivních hodnocení (můžeme předpokládat, že až po dostatečné osvětě si některé ženy uvědomí, že jsou obětmi domácího násilí), ale i tvrdých dat, jako je počet potratů.

Kdyby existoval úřad na obranu před útoky mimozemšťanů, nesporně by ročně našel dostatek případů tajemných zmizení doprovázených řadou nepřímých důkazů, že vinu mají vesmírní agresoři. A zcela jistě by se takových případů našlo tolik, aby vše obhájilo další existenci úřadu.

 

Druhý je od môjho obľúbeného novinára:

Tiež sa radi oháňajú vlastným poňatím transparentnosti, využívajú ju proti svojim kritikom. Ak medzi nimi nájdu niekoho, koho podporila napríklad súkromná poisťovňa, hneď to vyhlásia za spiknutie proti krajine. Že ich samých úkolujú politici s bohviekým v pozadí, je podľa nich úplne transparentné. Veď ich predsa platí štát.

Vyvrcholenie toho celého ešte len príde. Čoraz častejšie budeme počúvať, že štát musí investovať, aby policy hipsteri viac cestovali po konferenciách po celom svete, mali vyššie platy a istotu, že ich nik len tak nevyhodí.

Áno, oni to samozrejme robia len pre naše dobro. A teraz si dokonca zobrali na mušku aj dobro našich detí. A preto myslime na pamiatku našich rodičov a starých rodičov, ktorí aj kvôli nám robili všeko možné aj nemožné, aby im to dobro nemuseli odovzdať.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?