Riziká silnejúceho novomarxizmu

Autor: Tibor Pospíšil | 20.6.2015 o 18:34 | (upravené 21.6.2015 o 18:29) Karma článku: 13,71 | Prečítané:  5378x

Blížia sa parlamentné voľby a všetko nasvedčuje tomu, že prvý krát v novodobej ére slobodných volieb nebude k dispozícii nesocialistický variant. Privatizáciu, či znižovanie prerozdeľovania nesľubuje nikto.

Zato násilie a výpalníctvo v prospech oslovovanej skupiny sľubuje temer každý.

Štát je vykonávateľom legálneho(?) násilia na danom území. Vykonáva ho s cieľom prerozdeľovať prostriedky od ich tvorcov ku svojim klientom, ktorých je dnes populárne označovať „oligarchovia“. Ja sa vám pokúsim ukázať, že môže byť ešte horšie. Že tí oligarchovia môžu byť „menšie“ zlo už v najbližších voľbách.

V dobách, keď jednotlivec dokázal vyprodukovať statky sotva postačujúce na svoju obživu, nemal štát (vládca) žiadny zmysel. Jednoducho nebolo čo prerozdeľovať. Produktivita však postupne rástla a prerozdeľovanie (štát) začalo mať zmysel.

Monarcha (zemepán ...) nebral svojim poddaným „len“ desiatok preto, že bol taký ľudomil. Ale preto, že oni toho oveľa viac vyprodukovať nedokázali. Zároveň monarcha nemal možnosť poddaných vyžmýkať až na kosť a potom sa s nahonobeným odsťahovať niekde do Karibiku. Bolo v jeho životnom záujme zabezpečiť reprodukciu poddaných a zachovať ich schopnosť produkcie. Možno ste si to doteraz neuvedomili, ale dnešní vládcovia toto už nepotrebujú. A preto podporujú masívnu zamestnanosť na úkor demografickej krivky.

V americkom filme Lincoln si pozorný divák všimne, že hybnou silou snahy zrušiť otroctvo nebolo ani tak priniesť otrokom slobodu, ale presunúť čo najväčšiu časť otrokov do pracovného procesu vo fabrikách. Pretože tam vedeli vyprodukovať väčšiu nadhodnotu, ako na poliach.

Ešte pár rokov po zamatovej „revolúcii“ to bolo tak, že vládu mali pevne v rukách oligarchovia. Ktorí profitovali a stále profitujú zo štátnych „investícií“. Štát násilím zoberie pracujúcemu občanovi niečo cez polovicu ním vytvorených hodnôt a postaví z toho napríklad diaľnicu. Nikdy sa nedozvieme, či by si občan (napr. Veľkého Krtíša) za tie peniaze tiež želal práve diaľničný obchvat Bratislavy. Ale aspoň na prvý pohľad sa vybudovalo niečo konkrétne a užitočné aspoň časti nevládnucej vrstvy ľudí. Stavba diaľnice je samozrejme naviac predražená, často nekvalitná. Ale žiaľ, skutočne to môže byť ešte horšie.

Ako rastie produktivita, pribúda aj prostriedkov, ktoré je možné prerozdeľovať. Aj tá malá časť intelektuálov, ktorí po 1989 boli ku veľkému štátu kriticki, prestúpila na druhú stranu. Tento sa k tomu dokonca hrdo prihlásil.

No a tak sa Slovensko, ktoré časy ako-tak fungujúceho trhového systému v západnej Európe prežilo pod komunistami, dostáva na rovnaké chodníčky, ako bratské socialistické štáty v EuroSojuze.

Jedna vetva inovovanej vládnucej partie to berie cez „vedecký“ predaj strachu a vašej viny. Červení komsomolci sa transformujú na zeleno-melónových „ochrancov“ planéty a s elánom podporujú multi-miliardový klimatický biznis. Solárni baróni inkasujú dotácie na výstavbu normálne neefektívnej výroby elektriny, ktorú potom predávajú napríklad ako „palivo“ do elektromobilov, ktoré jazdia lacnejšie hlavne preto, že palivo do ich naftových konkurentov je zaťažené brutálnou daňou. Starostlivo vyberané firmy sa tešia na povinné zatepľovanie bytových domov, ktoré štát dobrovoľne-nasilu predáva pod marketingom nižších nákladov na kúrenie. Že nižšie náklady sa dajú dosiahnuť aj vybudovaním vlastnej kotolne a odpojením sa od centrálnych dodávok? Nuž nedajú, pretože na to potrebujete súhlas majiteľov tých centrálnych zdrojov a oni si už nájdu dôvod, prečo vám ho nedať.

Keby pred 10-15-timi rokmi niekto prišiel do novín SME a navrhol, že autorskú stranu bude pripravovať Michal Havran, verím tomu, že by ho vysmiali. V tých dobách napríklad Rado Ondřejíček v humne označoval havranov projekt srandovnou úpravou jeho podtitulu „Monde cocotique“.

Dnes je všetko inak. Rado s Michalom sú už ak nie kamaráti, tak na jednej mediálnej lodi: SME(socialisti), či Denník N(ovomarxizmu) sa posunuli k socializmu s výrazne beštiálnou tvárou. Hlavným zdrojom biznisu pre novú ľavicovú šľachtu, masívne podporovanú novomarxistickými médiami, sú „znevýhodnené“ skupiny obyvateľov. Ktoré šľachta prezentuje, že ide „chrániť“. Nuž, tá „ochrana“ je len inováciou mafiánskej ochrany, ktorú si musia platiť majitelia reštaurácií, barov a podobne. Podstatou „ochrany“ je fakturácia. V novej verzii pomáhači a chrániči fakturujú štátu, prípadne sú u štátu priamo zamestnaní.

Oligarcha ešte aspoň niečo vybudoval. Predražené, s veľkým otáznikom nad reálnou potrebou, ale výška škody bolo viac-menej limitovaná investičnou sumou. Ale aby ste mohli fakturovať napríklad právne služby zastupovania znevýhodnených v spore proti školskej „segregácii“, musíte na tú lavicu reálne odsúdených posadiť deti z rodín, ktoré bývajú v tej nešťastnej lokalite a ich rodičia si nemôžu dovoliť ich dopravu do vzdialenejšej školy.

Aby bolo možné vyfakturovať sociálne experimenty s „integračnými“ nálepkami, je nutné výrazným spôsobom zasiahnuť do života chudákov, ktorí sa ocitli v nesprávny čas na nesprávnom mieste.

Napríklad riešenie problému s imigrantami je relatívne jednoduché, ale hlavne odskúšané civilizovanou spoločnosťou v Austrálii. Akurát toto riešenie by neprinieslo fakturačné dôvody pre novodobú ľavicovú šľachtu. Viete si predstaviť tie tisíce právnikov, prekladateľov, sociálnych pracovníkov, ktoré by dokázala zabezpečiť čo i len taká menšia vlnka imigrantov, ktorých Austrália vracia späť domov?

Ako argument pre obhajobu štátu sa používa koncept negatívnych externalít. Ktoré vraj vytvára čisto súkromná spoločnosť založená na voľnom trhu. Ako si všimol Andrej, dnes sme vo fáze, keď je to práve štát, ktorý vytvára negatívne externality, ktoré by na slobodnom trhu nikdy nevznikli. Aby bolo možné neustále zvyšovať počty sociálnych pracovníkov, je potrebné generovať stále viac a viac sociálnych prípadov. Že vy sa o svoje deti vzorne staráte? Že vám sa nemôže stať, aby vám ho sociálka zobrala? Nuž prajem vám, aby to bola pravda aspoň dovtedy, kým nedosiahnu plnoletosť.

 

Novodobá vládnuca ľavicová šľachta má možno prestížne vzdelanie z univerzít po celom svete. Oproti tej z čias Metternicha však už žiaľ nemá mať prečo zábrany. Jej existencia a cudzopasný spôsob obživy už nie sú  viazané na určité územie. Keď už „pomôžu“ a „ochránia“ všetkých v Európe, môžu svoje ochranné chápadlá za dunenia humanitárneho bombardovania presunúť inde.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.


Už ste čítali?