Kľúčom k pochopeniu je veľmi názorný graf, ktorý je súčasťou tohto článku.
Ako sme istý čas počúvali veľmi intenzívne aj u nás, 16 (či koľko to bolo) vlád sa nemôže mýliť. Tie vlády si to (mýliť sa) jednoducho nemôžu dovoliť. Keby nechali Grécko skrachovať, tie (približne tri) stovky miliárd, ktoré mu tie vlády, či už priamo, alebo sprostredkovane (euroválov, ECB) napožičiavali, by sa nevyparili. Minimálne u účtovného hľadiska by ich bolo treba odpísať, čo konkrétne znamená zmeniť doteraz grécke dlhy na dlhy jednotlivých krajín.
Nuž a viem si predstaviť celkom odôvodnenú obavu, že napríklad nemeckí voliči nie sú až tak uvedomelí Európania, ako boli Slováci, keď kvôli tomu, aby si Ivetka za umožnenie „záchrany“ Grécka mohla kúpiť pár fotiek z Angelou požadovali nové voľby.
Alebo inak: grécke dlhy sú ne/splatitelné veľmi podobne, ako sú ne/splatitelné napríkad dlhy napríklad Talianska. Akurát za talianske dlhy zatiaľ ručí ECB, kým ručenie na veľmi podobné dlhy Grécka odmietla. Nejde tu teda o nejakú ekonomickú ne/splatitelnosť, ide výsostne o politické rozhodnutie. Poslúchaš – zaručíme sa, zvolíš si poslancov podľa svojho rozmaru – nezaručíme sa.
Tak prečo by tých neviem-koľko vlád, čo sa nemôžu mýliť, teraz malo prevziať grécke dlhy? Keď stačí tak málo: poslať do ECB list s príkazom za grécke dlhy sa zaručiť.
Ak proti neželanému otehotneniu môže slúžiť ako ochrana prerušovaná súlož, riešením gréckej patálie bude podľa mňa súlož predlžovaná. Grécko už dotlačili k primárnemu rozpočtovému prebytku. Nové peniaze teda už nebude treba. Úroky má v rukách ECB, ktorá ich (po)drží blízko nuly. Takže nemýliace sa vlády získajú fackovacieho panáka, ktorého raz za čas posexujú. Ukážu „rozhodný“ postoj, potom ústretovosť a „na poslednú“ chvíľu sa nejako dohodnú. O.K. možno nechajú položiť (grécku) vládu, ako vtedy položili vládu sociálnej blondýny. Ale keďže reálne skutočne o nič nejde (tlačiareň ECB to istí), hra na dobrého a zlého môže pokračovať v rôznych variantoch a obsadení v podstate neobmedzene dlho.
Mnohí teraz budú tvrdiť, že Richard Sulík mal vtedy pravdu. Podľa mňa pravdu nemal. Richard sa možno vyzná v podnikovej ekonomike. Ale z ekonómie politickej, resp. politiky ako takej je na prepadnutie. Kým na racionálne myslenie treba mať dobrú hlavu, pre politické myslenie je podstatný dobrý žalúdok a ohybná chrbtica.Dag DANIŠ: Sulík mal pravdu. Radičová a eurotrtkovia sa mýlili | Konzervatívny výber
Je tu ešte jeden moment, ktorý je vhodné si pripomenúť: za najmenej rizikové dlhopisy sa považujú dlhopisy štátne. Ale teraz je jasne vidieť, že to nie je preto, že štát je solventný tým, že má veľký majetok. Myslí sa tým hlavne to, že štát (v našom prípade EÚ) má tlačiareň peňazí. Pretože Grécko ako štát má určite majetok v rádovo vyššej hodnote, ako tých (z tohto pohľadu) smiešnych pár stoviek miliárd. Akurát štátne dlhopisy nie sú zabezpečené štátnym majetkom, ale štátnym monopolom na tlač peňazí.
Toto by som chcel obzvlášť zdôrazniť napríklad veriacim cirkvi 2.piliera. Aj keď na dôchodok budete odchádzať s účtom prekypujúcim množstvom dlhopisov, povedzme aj rôznych krajín: neznamená to, že by ste mali nárok na podiel na majetku tých krajín. Vlastníctvo dlhopisov vás bude oprávňovať len a práve na prísun virtuálnych núl a jedničiek na váš virtuálny účet v štátom regulovanej finančnej inštitúcii. A či si za tie virtuálne čísielká budete môcť aj niečo reálne kúpiť, to je vo hviezdach.