Ja zasa so záujmom sledujem inováciu, ktorú do politiky priniesol Igor Matovič. Priznám sa, že som dokonca na začiatku jeho nápad na kandidátku osobností (a nie politickej strany) považoval za skutočný zámer. Igor však hneď pri vstupe do parlamentu jasne deklaroval svoju cenu, tuším to bolo vtedy 20 miliónov.
Inovácia spočíva v tom, že obrátil politický peňazovod naruby. Štandardné politické zoskupenia hľadajú spôsob, ako získať peniaze na marketingovú masáž, pomocou ktorej dostanú do vysokej politiky (k reálnej moci) svojich akcionárov a tí budú profitovať z prerozdeľovania výpalného (daní, odvodov a podobne).
Igor si zjavne spravil biznis z príspevkov pre politickú stranu. Ktoré inkasuje jeho strana-nestrana, ktorá však má tuším len štyroch členov. Proste rodinný podnik. Keďže základnou súčasťou rodinného podniku je reklamný biznis, nemôže byť veľký problém presunúť príspevky od štátu do rodinnej kasy. Stačí si objednať reklamné služby. Poslanci za jeho stranu proti takému usporiadaniu zrejme neprotestujú (výnimka Alojz Hlina). Pretože majú poslanecký plat, isté možnosti zúročiť podporu pri presadení dobre honorovaných zákonov. V strane, ktorá berie príspevky, nemajú ani len členstvo, nie to hlasovacie právo. Ich samotných nikto nepozná, netvoria reálnu politickú silu. Skutočne sú to len osobnosti (na jedno použitie).
Ale štátnymi príspevkami sa príjem parlamentnej firmy IM nemusí končiť. Igor sa netlačí do vlády. Ak, tak len kvôli prípadnému inkasu za pomoc pri jej rozpade. Igor nepotrebuje nejaké schránky kde-kade po svete. Chceš podporiť hlasovanie za záujem tvojho akcionára? Objednaj si u mňa reklamné služby.
Pre propagáciu svojej súkromnej politickej strany Igor umne využíva bezplatný priestor v médiách. Čím väčšiu haluz vypustí, tým väčší reklamný priestor mu „nezávislé“ médiá poskytnú. Normálne mám podozrenie, že kauzu „Ficove Belize“ spustil so žiarlivosti na firmu Uber, ktorej (bezplatná?) reklama bola posledné dni skutočne brutálna. Niekoľko článkov v každom jednom médiu, reportáže v hlavnom spravodajskom čase plnoformátových TV. Ale to bola jednorázovka, Igor mediálny priestor podobným spôsobom využíva už dlhé roky.
Svojim spôsobom Igorovi Matovičovi držím palce. U neho aspoň mám dojem, že mi je jasné, akú hru hrá. Jeho pôsobenie na politickej scéne sa podľa mňa dá opísať mojim obľúbeným príslovím: „Za všetkým hľadaj faktúru“.
Zaujímavá je aj úvaha o spôsobe ukončenia politickej strany OLANO vs. napr. SDKÚ. Kým po SDKÚ zostalo kopec dlhov, prípadné ukončenie politickej kariéry OLANO po neúspešnej marketingovej kampani bude reálne znamenať ukončený presun peňazí strany na účet rodinnej firmy IM.
