Prečo štrajk učiteľov nemôže uspieť

Autor: Tibor Pospíšil | 16.1.2016 o 12:58 | (upravené 17.1.2016 o 8:44) Karma článku: 10,95 | Prečítané:  12837x

Štrajk učiteľov pripravujú ľudia, ktorí sú žiaľ zaťažení nedostatkom, ktorý v súdobej spoločnosti (nielen na Slovensku) brzdí zmeny a znemožňuje racionálne riešenia. Odmietanie reality zadusí akokoľvek dobré úmysly.

Síce veľmi umiernene, ale medzi riadkami celkom jasne, Fero Múčka vysvetlil, prečo zvýšenie platov učiteľov nemusí priniesť nič pozitívne, dokonca môže pôsobiť opačným smerom.

Štrajk pripravuje mladá generácia učiteľov. S cieľom dosiahnuť zvýšenie svojich platov. Pretože platy nastupujúcich, či mladých učiteľov sú skutočne nízke. Týka sa to najmä učiteľov (mužov), pre ktorých je v daných podmienkach nemožné uplatniť sa ako učiteľ a zároveň si založiť rodinu.

Prvý zásadný rozpor s realitou je v definícií druhej strany, voči ktorej je štrajk zameraný. Organizátori sa vymedzujú voči konkrétnej politickej reprezentácii, ani len nie voči štátu, ako organizácii, ktorá ich platí.

Lež nie je to ani štát, tobôž nie konkrétna politická strana, ktorá stojí ako zásadná prekážka voči snahám o celoplošné zvýšenie platov v školstve prostredníctvom štrajku. Prvou mocnou silou, pôsobiacou proti, je spoločenstvo starých praženíc. V školách učia už dlhé desiatky rokov a keďže tabuľkové platy  rastú s rokmi „praxe“, ony sa veru na svoje platy nemajú dôvod sťažovať. Najmä ak často poberajú súbežne aj sociálne dávky (dôchodky). Naopak. Majú dosť dôvodov sa obávať konkurencie v podobe mladých učiteľov (najmä mužov), ktorých by zvýšené platy mohli motivovať pokúsiť sa staré praženice zo škôl vytlačiť.

Druhou pevnou stenou oproti štrajku sú regionálne rozdiely. Plat, z ktorého sa v Bratislave nedá vyžiť, môže byť v Kráľovskom Chlmci dosť vysoký na to, aby si aj mladšia učiteľka veľmi dobre rozmyslela, či bude riskovať. A bez celoplošného štrajku sa nedá dosiahnuť celoplošná zmena.

Pričom snaha o celoplošnú, revolučnú zmenu je mimo reality sama o sebe. Služby v oblasti vzdelávania sa podstatou nelíšia od iných služieb, ktoré využíva bežný občan. Ja napríklad dlhodobo sledujem služby v oblasti pohostinnosti. Ktoré boli ešte dlho po roku 1989 v katastrofálnom stave. Ale nakoniec sa to zlomilo a dnes už aj na Slovensku je možné bývať v hoteli, či jesť v reštaurácii na úrovni, porovnateľnej z bežným štandardom vo svete.

Nuž ale, ideológia (reálne neexistujúceho) verejného záujmu diktuje snažiť sa minimálne „zachrániť svet“. Zlepšiť situáciu povedzme po jednotlivých školách, či dokonca (Marx-Engels nedopusť) za peniaze, za účelom tvorby zisku, to proste ideologická výbava „reformátorov“ nepripúšťa.

Skúsme sa teda na vec pozrieť z pravej strany. Ak si chcem za službu účtovať viac, ako je bežné, potrebujem sa od iných poskytovateľov niečím odlíšiť. Nájsť medzeru na trhu. Nájsť nejaký dopyt, ktorý zatiaľ nie je saturovaný. A s tým môže byť v oblasti základného a stredného školstva dosť problém. Možno je to dnes už inak, ale keď som svojho času zvažoval, že by som na rodičovskom združení riešil odbornú nespôsobilosť vyučujúcej, pochopil som, že by som bol na riadneho exota.

Ale s rozhovorov so známymi som predsa len nadobudol dojem, že dopyt po skutočnom vzdelávaní existuje. A vraj je aj možnosť získať jeho pokrytie či už v súkromných školách, alebo aj štátnych, ktoré z nejakých dôvodov idú na to trhovo a chcú sa odlíšiť aj kvalitou vzdelávania.

Keď som si pozrel ponuku zo strany „reformátorov“, tak napríklad ja by som sa teda skôr bránil navrhovaným zmenám. Výchova v duchu marxizmu-liberalizmu nie je zrovna to, za čo by som bol ochotný si priplatiť. Naviac, keď ja dopytujem službu VZDELÁVANIA a ponuka je z oblasti výchovy, ktorú si trúfam zvládnuť vlastnými silami.

Ak by som mal hlavný problém vzdelávacieho systému pomenovať ja, bola by ním skôr absencia ponuky kvalitného vzdelávania. Pričom som presvedčený, že dopyt po niečom takom by sa našiel. Na celoplošné zdvíhanie cien vzdelávacích služieb nevidím dôvod podobne, ako nevidím dôvod na celoplošné zdvíhanie cien v službách reštauračných. A už vôbec nevidím problém v spoluobčanoch, ktorí budú preferovať „menučko“ vo svojej obľúbenej vývarovni, aj keď by sa za relatívne malý príplatok mohli najesť v slušnej reštaurácii.

 

Milí štrajkujúci učitelia: nechajte staré praženice pokrývať väčšinovú ponuku. Pokúste sa získať vyššie platy pokrytím ponuky tých spoluobčanov, ktorí sú ochotní za kvalitnú službu si priplatiť. Ak by podľa mňa malo zmysel za niečo štrajkovať, tak za odštátnenie školstva. Za reálnu podporu rôznych úrovní vzdelávacích služieb za prirodzene rôzne ceny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.


Už ste čítali?