Obrana nevoličova

Autor: Tibor Pospíšil | 1.2.2016 o 18:23 | Karma článku: 6,45 | Prečítané:  866x

Blížia sa voľby, a to je pre isté kruhy ideálny čas poukázať na vlastnú (morálnu?) nadradenosť nad nami, nehodnými nevoličmi. Takže sme klamári a alibisti, neschopní urobiť racionálny kompromis.

Pamätám sa, ako som vtedy na námiestiach demonštroval za slobodné voľby. Neviem, ako ostatní, ale mne išlo viac o všeobecnejšie právo: slobodu voľby. Slobodná je len taká voľba, ktorá zahŕňa možnosť nevybrať si žiadnu z ponúkaných alternatív. Nie, ja si skutočne v mnohých prípadoch nevyberiem menšie zlo. Proste a jednoducho si nevyberiem žiadnu z ponúkajúcich sa alternatív. Hoci priznávam, že celkom vedome uvažujem radšej o krok, dva dopredu práve v snahe vyhnúť sa nutnosti vyberať bez možnosti nakoniec si nevybrať.

Slovenský volič to má však ešte horšie. Môže sa mu totiž stať, že sa stane voličom druhej kategórie a aj keď odovzdá formálne platný hlas, nebude sa na túto jeho voľbu prihliadať. Na Slovensku totiž nemáme nielen slobodné (s akceptáciou voľby „žiadnu s ponúkaných alternatív“), ale ani voľby demokratické. Aspoň ja si pamätám tak, že sa hovorí o zastupiteľskej demokracii. Poslanci by mali byť zástupcovia svojich voličov. Ale kým poslancov v parlamente je 150, na zvolenie svojho zástupcu nestačí demokratický počet (1/150 odovzdaných) hlasov. Nesystémové elementy slovenská demokratúra ako zástupcov nepripúšťa.

Ale ani to vládnucej triede nestačí. Voliči vo VUC-BB si už vyskúšali aj to, že si v regulérnych voľbách zvolili svojho nesystémového zástupcu. Síce bol uvedený do úradu, ale často sa stáva, že nedostane pozvánku na stretnutia, kde sa predpokladá účasť županov. Argumentuje sa výhradami ku konkrétnej osobe, úplne ignorujúc fakt, že dotyčný je zástupcom svojich voličov. Zo strany vládnucej triedy bola takto odmietnutá vôľa voličov.

V tejto súvislosti ma zaujali úvahy o povinnej volebnej účasti. Že by jej zástancovia nemali problém hodiť do koša (nebrať ohľad na) prázdne lístky a ani voľbu menej početných zoskupení, to je zrejmé. Ale čo prípad VÚC-BB, resp. podobný „nesystémový“ výsledok volieb? Iste, jedna cesta sú elektronické voľby, kde nehlasujú fyzické osoby, ale ich elektronickí avatari. A „prehovoriť“ elektronické identity na systémovú voľbu by pre elektronický systém mala byť hračka.

Andrej si nielen všimol, ale aj explicitne napísal, že istú dobu po revolúcii bola na Slovensku zvláštna doba. Istý čas som veril, že voľby, či spoločenská diskusia je priestorom na prezentáciu skutočne rozdielnych názorov. Že skutočne existujú aj pravicové názory.

Žiaľ, politicky korektný eurosocializmus sa čoraz viac presadzuje aj na Slovensku. Obávam sa, že postupne aj voľby na Slovensku budú prebiehať podobne, ako napríklad v Nemecku, či Francúzsku. Dve, akože súperiace strany sa pred voličmi tvária, že sú jedna druhej alternatívou. A po voľbách vytvoria koalíciu, akoby sa nechumelilo. Alebo ako v prípade Francúzska: akonáhle sa objaví niekto „tretí“, je spolupracujúcimi médiami vytlačený za čiaru prijateľnosti. V krajnom prípade sa dvaja „systémoví“ podporia jeden druhého navzájom a po úspechu voľbách si rozdelia korisť rovnako, ako si zvykli po celé desaťročia doteraz.

Z tej zvláštnej doby krátko po roku 1989 mám podobne zvláštnu skúsenosť so svojimi rovesníkmi zo Západnej Európy. Vtedy to bolo Rakúsko, kde sa nepodarilo zabezpečiť víťazstvo jednej z dvoch „štandardných“ strán a hrozilo, že desaťročia trvajúce rozdelenie vplyvu naruší niekto tretí. Keď som sa pýtal svojich rovesníkov na školení kdesi v zahraničí, prečo je treba do Viedne zvážať autobusmi ľudí „protestujúcich“ proti výsledkom legitímnych a slobodných volieb, pozerali sa na mňa, ako na chybu v systéme.

Neúčasť vo voľbách považujem za racionálnu voľbu. K rozhodnutiu stať sa nevoličom som dospel po zrelej úvahe. O politiku, systém správy spoločnosti a súvisiace veci sa zaujímam dlhodobo. Pričom ale chápem spoluobčanov, ktorí sa rozhodnú volieb sa zúčastniť a veria, že sa tým niečo zmení. Celkom úprimne im držím palce.

Trvám však na tom, že ovplyvniť stav spoločnosti je možné aj (z môjho pohľadu najmä) mimo politiky. Svojou prácou, spoluprácou na jednotlivých veciach s rôznymi ľuďmi. S ktorými nemusím zdieľať rovnaký názor na politickú, či spoločenskú situáciu. Postačí, ak budeme mať spoločný záujem nejakú konkrétnu vec posunúť rovnakým smerom. Slobodné interakcie medzi slobodnými občanmi sú z môjho pohľadu oveľa, oveľa efektívnejšie, ako vládnucou triedou silne regulovaná možnosť ovplyvniť zákulisné dohody majiteľov štátu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?