reklama

Inflácia – robia si z nás srandu (?)

Inflácia – dôležitá makroekonomická hodnota, na základe ktorej sa robia dôležité rozhodnutia, dotýkajúce sa každého z nás. Skúsme sa pozrieť na to, akým spôsobom štát (prostredníctvom Štatistického úradu) infláciu vyčísľuje. Prečo výpočet nezohľadňuje to, čo by tam človek logicky očakával?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (91)

Bežnému človeku sa pod pojmom „inflácia" vybaví zvyšovanie cien, t.j. o koľko sa zvýšili ceny za dané obdobie. Štatistický úrad meria harmonizovaný index spotrebiteľských cien. Porovnávajú sa ceny tovarov a služieb, ktoré sú uvedené v spotrebnom koši , čo je zoznam tovarov a služieb, ktoré nakupuje a využíva bežný Slovák. Jednotlivé položky tu majú uvedenú svoju váhu, súčet váh všetkých položiek je 1000. Váha jednotlivej položky teda zhruba udáva, koľko korún z každej utratenej tisíckoruny utratí priemerný Slovák práve za túto položku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Priemerný Slovák podľa Štatistického úradu z každej utratenej tisíckoruhy utratí napríklad:

9,62 Sk na chlieb (položka 01.1.1.3)
12,08 Sk za bravčové mäso (položka 01.1.2.3)
11,40 Sk za destiláty (položka 02.1.1.1)
9,59 za pivo (položka 02.1.3.1)

Nižšie v zozname spotrebného koša (čísla položiek sú už súvislé, nie sú v nich bodky) sú položky detailejšie, tu sú uvedené konkrétne tovary a služby, ktorých ceny ŠÚ zistí, vynásobí ich príslušnými váhami, všetko (za celý spotrebný kôš) to sčíta a získa hodnotu (=cenu) spotrebného koša k dátumu, ku ktorému ceny zisťoval. ŠÚ ceny zisťuje pravidelne a zverejňuje údaje o (typicky) náraste cien.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skúsme sa zamyslieť ktorá cena, ktorú platí väčšina z nás, sa zvyšuje najviac. Ja si myslím, že je to cena nehnuteľností, ktoré sa využívajú na bývanie. Pozrime sa teda do spotrebného koša ŠÚ, položka 04 - Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá. Položka 04.1.1.1: Skutočné nájomné platené nájomníkmi s váhou 14,58 by mohlo obsahovať aj skutočné náklady na nehnuteľnosť, keby však výška nájomného nebola regulovaná štátom.

Ale väčšina z nás býva vo vlastnom, čomu zodpovená položka 04.2.1.1: Imputované nájomné bývajúcich vlastníkov s váhou 103,68. Na drobné je táto položka rozmenená nižšie:

4201102váha 41,47Byt I. kat. v osobnom vlastnítctve, 3 izby s kuchyňou - fond opráv

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príspevok do fondu opráv je však len prevádzkový náklad na údržbu bytu a bytového domu. Nie je to náklad, resp. časť nákladu na kúpu bytu a príslušnej časti pozemku. Schválne: ak splácate hypotéku na kúpu 3-izbového bytu, porovnajte si mesačný príspevok do fondu opráv (započítaný pri výpočte inflácie) a mesačnú splátku hypo úveru (ktorá sa pri výpočte inflácie nepočíta).

4201101váha 62,21Čisté náklady spojené s bývaním v rodinnom dome

Ako sa píše v metodike výpočtu HICP:

Bývanie vo vlastnom dome: Od roku 1997 sledujeme bývanie vo vlastnom dome pomocou imputovaného nájomného. Imputované nájomné je od roku 2005 odvodené z cien za užívanie bytu v osobnom vlastníctve (mesačná platba do fondu opráv prepočítaná na 1 m2 plochy bytu).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj pre rodinný dom sa teda započítavajú len prevádzkové náklady, nie náklady na samotnú kúpu nehnuteľnosti.

Kto má záujem na štatisticky nižších hodnotách rastu spotrebiteľských cien? Podľa mňa je to štát. Čím nižšia cenová inflácia, tým nižšia základná úroková miera NBS, tým lacnejšie pôžičky pre štát. Že lacnejšie pôžičky pomôžu aj občanom? Najväčší objem osobných úverov sú hypotéky na zabezpečenie bývania. T.j. na zaplatenie tej ceny, ktorá nie je započítaná v spotrebnom koši a zvyšuje sa podľa mňa oveľa viac, ako cena spotrebného koša. Takže čo získam na nižších úrokoch na hypotéke, zaplatím na vyššej cene nehnuteľnosti.

Navyše občan musí hypotéku v konečnom dôsledku splatiť. Štát svoje dlhy nesplatí nikdy. Štát bude výplatu štátnych dlhopisov kryť vydaním nových štátnych dlhopisov. Nižšie úroky štát potrebuje preto, aby posúvanie stále sa hromadiaceho dlhu mohol udržať čo najdlhšie. Vydávaním nových štátnych dlhopisov sa do obehu dostávajú stále nové a nové peniaze, ktoré generujú komerčné banky z ničoho. To je princíp zdanenia úspor, ktoré majú v bankách uložené občania. Pretože aj úroky toho najlepšieho vkladového produktu sú rádovo nižšie, ako je nárast objemu peňazí v ekonomike, meraný povedzme agretátom M3 (pozri www.nbs.sk, menová politika). A to ešte z tých úrokov zaplatíte dane, ako keby to bol váš príjem, akoby ste získali nejakú novú hodnotu. Pritom sa zvýšil len nominálny objem vašich peňazí, ich kúpna sila zvyčajne klesla.

Tibor Pospíšil

Tibor Pospíšil

Bloger 
  • Počet článkov:  305
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Léta už tajím svoji příslušnost,k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,bo se mi nelíbí morální předlohy,čili papaláši hrající si na Bohy. ...Upřímně řečeno trochu teskno mi je,že nám stačí DEMO-Demokracie.ˇ(c) Tomáš Klus Zoznam autorových rubrík:  Menej štátuTúlavé zápiskyÚvahyFinancieFinančná poradňaZábavná logikaNebuď ovcaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu