Súdruhovia biskupi, naučte sa počítať

Autor: Tibor Pospíšil | 20.10.2007 o 9:39 | Karma článku: 14,30 | Prečítané:  6719x

Konferencia biskupov Slovenska prijala vyhlásenie k Medzinárodnému dňu boja proti chudobe, v ktorom konštatuje, že pracovníci sú nespravodlivo vykorisťovaní svojimi zamestnávateľmi. Súhlasím s tým, že slovenskí pracujúci sú vykorisťovaní. Ale sú vykorisťovateľmi skutočne zamestnávatelia?

Suma peňazí, ktorú za prácu zamestnanca zaplatí zamestnávateľ sa označuje mzdový náklad. Skúsme si vypočítať, koľko peňazí z tejto sumy môže pracovník skutočne vymeniť za tovary a služby, ktoré potrebuje k svojmu životu.

Povedzme, že zamestnávateľ za prácu zamestnanca zaplatí 14 873,- Sk za mesiac. Z tejto sumy zamestnanec nikdy neuvidí:

  • výpalné nazvané „Nemocenské poistenie" - 154,- zaplatí zamestnávateľ a 154,- zamestnanec
  • výpalné nazvané „Starobné poistenie" - 1540,- zaplatí zamestnávateľ a 440,- zamestnanec
  • výpalné nazvané „Invalidné poistenie" - 330,- zaplatí zamestnávateľ a 330,- zamestnanec
  • výpalné nazvané „Poistenie v nezamestnanosti" - 28,- zaplatí zamestnávateľ
  • výpalné nazvané „Rezervný fond" - 523,- zaplatí zamestnávateľ
  • výpalné nazvané „Úrazové poistenie" - 88,- zaplatí zamestnávateľ
  • výpalné nazvané „Zdravotné poistenie" - 1100,- zaplatí zamestnávateľ a 440,- zamestnanec
  • výpalné nazvané "Daň z príjmu" - bude pre tohto zamestnanca len 296,-, aby to vyzeralo, že máme nízke dane

Z mzdového nákladu 14.873,- Sk, ktorý musí pracovník zamestnávateľovi odpracovať, dostane na svoj účet 9.230,- Sk, čo je 62%. Tomuto sa veľmi nesprávne hovorí "čistá mzda", pretože ani tieto peniaze nie je možné „čisto" vymeniť za tovary a služby. Každý nákup je podmienený zaplatením výpalného, nazvaného „DPH". Za 9.230,- Sk si môžeme kúpiť tovary a služby v skutočnej hodnote 7.756,- Sk, čo je skutočná čistá mzda, t.j. skutočná hodnota tovarov a služieb, ktoré si môže zamestnanec kúpiť za svoju prácu, za ktorú mu zamestnávateľ zaplatil 14.873,- Sk. K zamestnancovi sa teda dostane len cca 52% sumy, ktorú za jeho prácu zamestnávateľ zaplatí.

Slovenskí (a nielen slovenskí) zamestnanci sú skutočne vykorisťovaní. Akokoľvek som pravicovo orientovaný, vyberať výpalné (tzv. „poistné") od prvej koruny príjmu zamestnanca, bez ponechania aspoň minimálej čiastky na základné potreby bez „výpalného", to sa naozaj nedá nazvať inak, ako hnusné vykorisťovanie. Vykorisťovanie pracujúceho občana „jeho" štátom. So solidaritou, ktorej presadzovanie by som od biskupov očakával úplne samozrejme, to nemá spoločné vôbec nič. Starostlivý štát sa však takto nespráva ku každému občanovi. Najšikovnejší a najbohatší občania neplatia výpalné temer žiadne . Nie z vôle zamestnávateľov, ale z vôle štátu, ktorý tento vykorisťovateľský systém prevádzkuje.

A to ešte nehovorím o „neviditeľnom" štátnom vykorisťovateľskom nástroji, finančnom systéme, pomocou ktorého sú prerozdeľované aj tie prostriedky, ktoré sa k chudákovi zamestnancovi cez všetky platby výpalného nakoniec dostanú.

Súdruhovia biskupi. Ako pre veriaceho človeka je pre mňa správanie cirkevných hodnostárov najväčším sklamaním, ktoré som zažil po roku 1989. Neverím, že neviete počítať. Ale keď držať ruku vo vačku pracujúcich vedno so štátom je tak povznášajúce ...

Nie je nutné, ani zmysluplné " ... urobiť všetko, aby sme týmto ľuďom dali, čo potrebujú na dôstojný život. ... ", pretože niekomu dať bude znamenať iného (zväčša chudobnejšieho) obrať. Úplne postačí NEBRAŤ. Prerozdeľovanie od chudobných k bohatým zmeniť na prerozdeľovanie solidárne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rada "vyhýbajte sa stresu" je nanič, vraví psychiater

Rady, ako sa v dnešnej dobe nezblázniť.

Bugár odkázal Kiskovi, že nemá vynášať, lebo sám zle dopadne

Prípad údajného vydierania exprezidenta rieši NAKA.


Už ste čítali?