reklama

Je finančná kríza skutočne krízou kapitalizmu?

Skutočne veríte, že žijeme (Slováci, Európania, Američania ...) v kapitalistickej spoločnosti? Viete, čo je to kapitál? Ako vzniká? Ako funguje existujúci finančný systém a ako v ňom môže vzniknúť kríza ako tá súčasná? Skúste si prečítať

Písmo: A- | A+
Diskusia  (115)

Začnime od Adama Robinsona

Robinson žije na opustenom ostrove zatiaľ sám. Svojho Piatka ešte nestretol. Živí sa výhradne bobuľami, ktoré musí pracne zberať zo stromu. Zberať bobule (pracovať) musí 8 hodín denne, aby nazbieral svoju dennú dávku. Ľahšie by sa mu zberalo s palicou, ktorú si však musí vyrobiť. Musí získať čas na výrobu palice. Zberá teda bobule 10 hodín denne, nejaké si odkladá, aby jeden deň mohol vyrábať palicu a nemusel zberať bobule. Robinson si odkladá spotrebu, aby mohol vytvoriť kapitál. Robinson je skutočný kapitalista, pretože musel NAJPRV odložiť spotrebu (resp. pracovať nadčas) a až POTOM získa kapitál na výrobu výrobného prostriedku.

Keď sa ostrov postupne zaľudní, začnú si ľudia medzi sebou svoje tovary vymieňať. Spočiatku kus-za-kus, neskôr budú používať nejakú komoditu ako médium výmeny. Vzniknú peniaze. Avšak budú to peniaze, ktoré je najrpv potrebné vyrobiť. Najrpv treba (prácou) získať tú komoditu. Až potom z nej vzniknú peniaze.

Veľmi dôležité je rozdelenie statkov na spotrebné (bobule) a výrobné (palica). Človek k životu nevyhnutne potrebuje spotrebné statky. Aby si ich produkciu uľahčil, odkladá svoju spotrebu aby pomocou nej mohol vytvoriť výrobné nástroje. Pomocou nich bude môcť získať viac spotrebných statkov, resp. bude môcť získať viac voľného času.

Robinson si je vedomý, že v starobe nebude už vládať zberať bobule, resp. zabezpečovať si spotrebný tovar prácou, preto rieši dôchodkový problém. Ako si odložiť spotrebné tovary do budúcnosti. Keďže (zatiaľ) žije v skutočnom kapitalizme, zdá sa mu, že dobrou cestou je odkladať si spotrebu, pomocou nej vytvoriť výrobné statky a tie potom (napríklad) prenajímať mladším členom kmeňa výmenou za časť spotrebných statkov, ktoré nimi vyprodukujú.


Ako to funguje v dnešnom svete?

Hlavný a podstatný rozdiel je v tom, ako fungujú peniaze. Na vznik nových peňazí netreba najprv pracovať. Stačí podpísať úverovú zmluvu. Na obstaranie výrobných prostriedkov si netreba odkladať svoju spotrebu, či platiť niekomu úroky za spotrebu, ktorú si odloží on. Z opačnej strany to znamená, že Robinson má týmto obmedzené možnosti si odkladať spotrebu do budúcnosti (na dôchodok).

Najprv vzniknú peniaze, až potom k nim možno vznikne nejaká hodnota. Tí, ktorí majú peniaze ako prví, sú vo výhode oproti tým, ktorí sa k nim dostanú až neskôr. Totiž pri vzniku peňazí zostáva množstvo hodnôt rovnaké. S novými peniazmi sa najprv nakupuje za staré ceny. Pretože po istom čase od uvedení nových peňazí na trh (ešte stále k nim nevznikli nové hodnoty, ešte stále sa s nimi len nakupuje) sa ceny postupne zdvíhajú. Pretože na jednotku hodnoty je v systéme zrazu viac peňazí.


Ako vznikne finančná kríza?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jednoduhšie vysvetlenia vravia, že keďže len banky môžu emitovať peniaze, postupne bude celý svet patriť im. Opak je pravdou. Nielen zlí finanční špekulanti patria medzi víťazov krízy. Skúsme si predstaviť postupnosť udalostí z pohľadu malého špekulanta:

Ceny domov rastú rýchlejšie, ako úroky na hypotéke. Špekulant si požičia 100k na nový dom. Za rok bude hodnota domu 130k, jeho záväzok voči banke 110k. Banka mu teda požičia ďalšie peniaze. S časťou môže splatiť úrok, splátkam istiny sa vyhýba, pokiaľ je to len možné. Ďalší rok hodnota domu vzrastie na povedzme 160k a špekulant si požičia ďalšie peniaze. Hodnota domov rastie preto, že suma pôžičiek rastie rýchlejšie, ako počet voľných domov. Špekulant vôbec nepredpokladá, že by raz svoj dom splatil. Špekulat svoj dom používa ako generátor peňazí.

Raz to celé praskne a ceny domov začnú klesať. Má s tým problém náš špekulant? Skutočne je víťazom banka, resp. vlastník špekulantovho dlžného úpisu? Špekulat zistí, že hodnota domu je zrazu nižšia, ako hodnota jeho záväzku a tak s úsmevom od ucha k uchu odovzdá kľúče od svojho domu-bankomatu veriteľovi (banke). V bankách teda zostávajú aktíva, ktorých hodnota je nižšia, ako hodnota peňazí, ktoré banky emitovali. Banky majú problém. Banky sú v ťažkom mínuse.

Podobné špekulácie, len so sofistikovanejšími finačnými nástrojmi sú príčinou krízy. "Porazenými" sú banky, ktoré vykazujú jednu astronomickú stratu za druhou. Víťazi sa nespomínajú, ale zdravý rozum hovorí, že tie peniaze u niekoho skončili. Neboli to však priamo bankári. Každý tunel potrebuje svoje médium, cez ktoré sa presunú hodnoty od porazených v víťazom. Banky nie sú víťazi, sú práve tým médiom.

Celú srandu samozrejme musí niekto zaplatiť. Bude to štát, ktorý finačnú krízu vyrieši naliatím nových peňazí do obehu. Štát svoje peniaze samozrejme žiadne nemá. Účet teda zaplatia tí daňoví poplatníci, ktorí nemali žalúdok (možnosti, chuť, vedomosti ...) participovať na ziskoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súčasná kríza nie je krízou kapitalizmu (tento systém už nepraktikuje žiadna krajina). Krízu spôsobil štát, konkrétne centrálne banky (hlavne americký FED a európska EDB), ktoré po spľasnutí (podobne vyvolanej) Dot.com bubliny netrhovo znížili úrokové sadzby s klasickým socialistickým cieľom nezmyselného všeobecného blaha, zachovania rastu HDP. Kríza je (opakovaným) fiaskom keynesiánskeho systému štátneho riadenia ekonomiky pomocou vysielania falošných signálov emisiou gigantického objemu nekrytých peňazí.

Socialistické hlasy z Európy o neplatnosti Maastrichtských kritérií nie sú ničím iným, len volaním po riešení krízy pomocou presne toho istého opatrenia, ktoré krízu spôsobilo. Americké riešenie to isté. Pyramídová hra (pretože to nie je nič iné) funguje len určitý čas. Krízu sa podobným scénárom podarí vyriešiť ešte tento krát, možno aj nasledujúci (okolo roku 2020). Tá ďalšia môže byť posledná ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Použitá literatúra:
Murray N. Rothbard: Zásady ekonomie
Josef Jílek: Deriváty, hedžové fondy, offshorové společnosti




Tibor Pospíšil

Tibor Pospíšil

Bloger 
  • Počet článkov:  305
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Léta už tajím svoji příslušnost,k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,bo se mi nelíbí morální předlohy,čili papaláši hrající si na Bohy. ...Upřímně řečeno trochu teskno mi je,že nám stačí DEMO-Demokracie.ˇ(c) Tomáš Klus Zoznam autorových rubrík:  Menej štátuTúlavé zápiskyÚvahyFinancieFinančná poradňaZábavná logikaNebuď ovcaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu