Slovenská liga nepohostinnosti: Skalica s plným bodovým ziskom

Autor: Tibor Pospíšil | 18.9.2010 o 18:33 | Karma článku: 20,64 | Prečítané:  12974x

Kto či už zámerne, alebo z donútenia využíva služby slovenskej pohostinnosti a zároveň podobné služby častejšie využil aj v zahraničí, pozná to dôverne: slovenská schopnosť nepredať tovar, či službu ani zákazníkovi, ktorý ju túži kúpiť aj s prižmúrenými očami nad kvalitou a s otvorenou peňaženkou nad cenou; táto slovenská schopnosť je svetový unikát. Tak priamo a drsne, ako vás dokážu od nákupu/útraty odradiť slovenskí zamestnanci obchodov a pohostinských zariadení, v tom sa im v priľahlom vesmíre vyrovná málokto.

Vybrali sme sa na jarmok do Skalice. So zástupným cieľom kúpiť pravý Skalický trdelník. Samozrejme originál, žiaden paškvil spred teska. Prvý dojem z pravej slovenskej nepohostinnosti nám pokazila možnosť relatívne bezproblémového parkovania. Predierali sme sa jarmočnými stánkami. Predajne Hugo Miletič, či Abibas máme aj v Bratislave, hľadali sme niečo originálne (teda trdelník).

- A kde máte pásky? - zastavila nás zrazu čierno odetá hlavohruď
- Aké pásky? Čo za pásky? - Aha, za vstup do centra jarmoku sa platí. Však sme na Slovensku.

Robíme teda pár krokov späť k dvom stánkom, kde záhorácke devy obhospodarujú tie kúzelné pásky.

- Dve pásky si prosím.
- Najrpv si musíte v inom stánku kúpiť vstupenku, a tú vám my vymeníme za pásku.

Bingo! To je nápad pre riešenie nezamestnanosti. Chvíľu rozmýšľam, či tento nápad pochádza z dielne sociálneho dialógu Tomanová & Kršíková, alebo z manuálu pre agentúru pre podporu malého podnikania od Hayek Consulting. Vtedy ešte netuším, ako je odpoveď na túto otázku na dosah ruky. Vstupenka do centra jarmoku stojí 7 euro. Vstupenka k vytúženému trdelníku (za 4 euro) a obligátnej cigánskej pečienke (za 2,30 kus) za púhych 7 euro! No nekúp to, keď je to také lacné.

- Dve vstupenky si prosím, pýtam si v ďalšom stánku, kde to vyzerá, že predávajú vstupenky.
- NEMÁME ! (Dopyt výrazne prevýšil ponuku, organizátor jarmoku nasadil cenu príliž nízko)

Hayek Consulting! Teraz ma môže zachrániť už len Hayek Consulting. Trh všetko vyrieši. Kde je dopyt, musí byť aj ponuka. Hľadám čierny trh so vstupenkami. A naozaj. Pri jednej z pokladní s vypredanými lístkami sa jeden pán práve pokúša nejaké zvyšné vstupenky predať. Vyťahujem 20 euro na dve vstupenky, snáď prirážka nebude väčšia. Pán je však našťastie z krúžku sociálneho dialógu a jednu vstupenku ponúka za 4 eurá (taká vraj bola cena v predpredaji).

Máme vstupenky, v stánku s páskami nám ich vymieňajú za vstupné pásky, hlavohruď je spokojná. Otvára sa nám jarmok nových možností. Stánok s jasným nápisom "Skalický trdelník" zbadám čoskoro. Ponuka je jasná: Skalický trdelník ORIGINÁL a ešte nejaké iné druhy trdelníka. Samozrejme, že pýtam originál. Nebudem sa predsa hodinu trepať do Skalice, aby som si kúpil ten spred teska.

- NEMÁME. Skalický trdelník originál v Skalici na Skalických dňoch v stánku, kde ponúkajú len a práve trdelníky, tak tu Skalický trdelník originál nemajú. O.K. opäť slovenské pohostinské špecifikum. Originál bol v ponuke najdrahší. Už majú len iný, lacnejší druh, ktorý však tiež vyzerá podľa požiadaviek.

Ak sa vám zdá vstupné 7 euro k stánkom so živánskou, burčákom a vypredaným trdelníkom veľa, tak sa priznávam, že v cene bol aj kultúrny program. Keď sme prichádzali k javisku, práve začítal svoje vystúpenie umelec v modrom tričku s veľkým chemickým vzorcom pre kyslík. Vraj hľadá 10 dobrovoľníkov, z ktorých on (jeho kyslíková firma) vyberie jedného, ktorému vymenia starý za nový. Nie respirátor, mobil. Dobrovoľníci sa prihlásili rýchlo. Umelec začal s výberom toho šťastného.

- Ale pani, však váš mobil je úplne nový, čo vy tu robíte? (neúspečná kandidátka)
- Ale chlapče, to sa nehanbíš v triede za taktúto tehlu? (potenciálne úspešný kandidát).
A tak podobne. Som kultúrny barbar a preto som možnosť skvelého predstavenia vymenil za prachsprosté jedlo, takže pointu kyslíkového umelca vám neviem sprostredkovať.

Košičania: vy sa tu nevysmievajte z "dedinského" umenia. Nie každý jarmok má taký rozpočet, ako ten váš kultúrne európsky. Nie všade môže vystupovať umelecká kapacita typu P..e z Hoven.


Suma sumárum: Skalica nesklamala. Vysoký štandard slovenskej nepohostinnosti, vysoké ceny, verím, že v platenom centre jarmoku sa platilo i za WC. Proste na Slovensku je stále všetko tak, ako má byť. Tam, kde iní majú hlavy, my máme riť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?