Pravicové riešenia pre verejné financie

Autor: Tibor Pospíšil | 24.9.2010 o 8:18 | (upravené 24.9.2010 o 9:03) Karma článku: 7,15 | Prečítané:  1445x

Tak už aj naša krajina dospela do štádia, keď si volič vo voľbách vyberá z dvoch sociálno demagogických alternatív. Buď vláda vulgárnych nezodpovedných hlupákov, alebo vláda intelektuálne vyspelých, slušne vzdelaných, ale o to nezodpovednejších klamárov. Pričom hlavne u tých druhých (modrých) ide o nezodpovednosť neodpustiteľnú. Pretože oni vedia, ako to funguje. Oni vedia, čo a ako by mali urobiť, aby udržali hospodárenie pred krachom. Ale neurobia to, pretože ich túžba po moci je silnejšia, ako pocit zodpovednosti elity za osud národa.

Venované tomu, ktorého som obdivoval za jeho perfektné nápady. Ktoré však vymenil za adoptívneho komunistického koňa so šašom v sedle.

Súčasný dôchodkový systém nie je ani priebežný, ani kapitalizačný a tobôž už nie spravodlivý. Je to pyramídová hra, štátna varianta BMG investov a podobných. Ktorá vydrží dlhšie len a práve preto, že je povinná a že má za sebou ozbrojené zložky, ktoré sa starajú, aby vydržala čo najdlhšie.

Kapitalizačný systém je totiž taký, kde si občan odkladá (sporí) svoju terajšiu spotrebu do budúcnosti. Tvorí kapitál. Život človeka má rôzne etapy. A produkčná etapa je len jednou z nich. Preto je logické, že svoju produkciu nemôže spotrebovať len v tejto fáze, niečo si musí odložiť na dôchodok. Modrí agenti finančných spoločností nám budú klamať, že 2.pilier je práve toto kapitalizačné sporenie. Pričom do podmienok sporenia pre "naše dobro" zapísali nutnosť investícií do bezpečných aktív. Čo v preklade znamená do štátnych dlhopisov. Ktoré však nemajú žiadne znaky kapitálu. Nemajú základnú schopnosť kapitálu: schopnosť produkovať spotrebné statky. Ktoré by mala napríklad poľnohospodárska farma, pekáreň, dobre vychované a pracovité deti, alebo hoci len udržovaná záhradka s malým domčekom s nezávislým zdrojom vody a tepla. Ale nie, občan je podľa "pravicovej" vlády nezodpovedný, určite by si kapitál sám od seba nevytváral a preto mu láskyplné DSS-ky od odloženej spotreby veľmi rady odpomôžu.

Súčasný 1.pilier nie je priebežný, ani solidárny.
Priebežný systém znamená, že ak pracujúci človek prispieva na dôchodcov povedzme 15-timi percentami z príjmu, tak v svojom dôchodkovom veku môže počítať len a práve s podielom z dôchodkových odvodov vo výške 15-tich percent z príjmov akutálne pracujúcich. Matematicky vyjadrené, suma dôchodku je určená fixným (priebežným) vzorcom ako podiel vybranej dôchodkovej dane (15% z príjmov) deleno počet dôchodcov. Existujúci 1.pilier však sľubuje budúcim dôchodcom nereálne príjmy, resp. príjmy úplne nezávislé od počtov a schopností budúcich pracujúcich. Nie je priebežný, nepočíta s priebehom situácie do budúcnosti. Len s výškou príspevku na volebnú propagandu geriatrickej volebnej základni. Pretože je to systém pyramídový a nie solidárny. Medzigeneračná solidarita totiž nemá fungovať len v smere mladí sú solidárni so starými. A budú platiť, aj keď sami nebudú mať z čoho. Solidarita má fungovať aj v smere opačnom. Starí sú solidárni (sú zodpovední) so spoločnosťou v tom zmysle, že sa za aktívneho života správajú tak, aby na starobu mal byť kto s nimi solidárny. Že sa proste správajú populačne solidárne (zodpovedne).

Nehovoriac o čerešničke na dôchodkovej pyramíde, súčasnému poberaniu dôchodku a platu zo štátneho rozpočtu. Lebo tu nejde len o zaberanie miest pre mladých. Tu ide o veci oveľa vážnejšie.

Čiže pravicové riešenie dôchodkov je jednoduché: skutočný priebežný a medzigeneračne solidárny systém, financovaný prostredníctvom prerozdeľovania daní. Plus skutočne kapitalizačný systém. Dobrovoľný systém so slobodným výberom spôsobu tvorby kapitálu. Povedzme s miernou (daňovou) motiváciou si kapitál skutočne vytvárať.

Statky, ktoré využíva každý -  zásadne bez účasti štátu.
Výstavba diaľnic zo štátneho rozpočtu sa odôvodňuje tým, že predsa diaľnice každý potrebuje, že sú užitočné každému občanovi. To je možno pravda, ale to je práve dôvod, aby štát diaľnice rozhodne nefinancoval. Pretože ak ich skutočne potrebuje každý, tak by si ich nemal mať problém zaplatiť. Základné potraviny tiež potrebuje každý a predsa sú potravinárske závody súkromné. Aký zmysel má obrať všetkých na daniach a vrátiť opäť všetkým na diaľniciach? Vidím jediný význam: z veľkých zakázok sú veľké provízie. A ovplyvniť aj transparentú súťaž na výstavbu diaľnice je určite jednoduhšie, ako ovplyvniť elektronickú súťaž na dodávku kancelárskych potrieb.

Alebo ešte inak: viem si predstaviť z daní financovanú zdravotnú starostlivosť. Pretože nie každý bude potrebovať rovnako drahú starostlivosť. Vážna (drahá) choroba je náhodná udalosť. Ale paradoxne podľa ústavy (veľké ú si nezaslúži) má občan SR nárok na zdravotnú starostlivosť len na základe zdravotného poistenia. A táto daň je jediná daň, ktorú má za povinnosť platiť aj občan bez akýchkoľvek príjmov.

Pravicové riešenie: veci, ktoré skutočne potrebuje každý, by si mal aj každý platiť. Štát by mal z daní hradiť práve veci z opačného konca. Zdravotníctvo, sociálne transfery, pretože objektívne nie každý má rovnakú schopnosť generovať potrebné príjmy. Diaľnice preto jednoznačne len súkromné. Ak ich skutočne tak všetci potrebujú, tak sa určite nájde niekto, kto ich za úhradu vybuduje a bude prevádzkovať. Však aj mobilný telefón má dnes už každý a na svoje náklady.

Spoplatnite školstvo, prosím. Aspoň to vysoké. Však predsa nepotrebujeme len vysokoškolákov. Niekto musí aj piecť chlieb, potrebujeme množstvo profesií, na ktoré nie je treba vysokoškolskú kvalifikáciu. A čo je zadarmo, býva najhoršie. Vzdelanie, najmä to špecializované, je investícia. Ktorá nie je potrebná pre každého, ale ktorá sa tým, ktorí ju podstúpia, zúročí. Tak prečo by im ju mali platiť všetci?

Zvýšte DPH. Aspoň na 22%. OK - toto nie je zrovna pravicové riešenie. Akurát nie každý oceňuje, keď účet za jeho útratu musí platiť niekto iný. Ktorý sa možno ešte ani nenarodil a k cudziemu dlhu príde nezaslúžene. Súhlasím, že by to malo byť len dočasne. Napríklad len do najbižšieho prebytkového rozpočtu.

Štát je rozhodca. A rozhodca sa hry zo zásady nezúčasňuje.
Naše dve soc.dem. alternatívy nás zabávajú prekáračkami, či štát je, alebo nie je dobrý vlastník. To akože keď rozhoduje futbalový zápas niekto, kto je sám veľmi dobrý futbalista, to mu dáva právo strieľať v tom zápase góly? Štát nemá právo podnikať práve z toho dôvodu, že jeho úlohou je podmienky pre podnikanie vytvárať a kontrolovať férovosť hospodárskej súťaže.

Pravicové riešenie: privatizovať, privatizovať, privatizovať

Ak bude naďalej pokračovať len súboj dvoch soc.dem. alternatív, víťazom tohto súboja bude niekto tretí. Niekto, koho prístup teraz vo vzácnom súlade nazývame extrémistickým. Bude ponúkať jednoduché "riešenie": zlí sú tí bohatí. A paradoxne môže mať sčasti pravdu. Pretože dnes je skutočne môžné byť bohatý preto, že som prisatý na štátny rozpočet. Prečo by som mal privatizovať letisko, keď môj kamarát má Vážny záujem len o výnosné parkovisko? Lebo tam chce pestovať Pór. A prenájom predsa nie je privatizácia, všakže? Vlastníkom letiska (aj parkoviska) sme zostali my všetci. Alebo nie?

Pravicové riešenie: predbehnite extrémistov. Oddeľte bohatých od štátneho rozpočtu razantným znížením miery prerozdeľovania. A podporte bohatých, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty. Lebo extrémisti rozlišovať nebudú. A už vôbec nie na chudobných a bohatých. Oni majú jediné heslo: všetko, alebo nič. Konkrétne: pre nich všetko, pre nás nič.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Píše Branislav Benčat

Čoho sa Haščák bojí

Kontakt s Pentou môže byť čoraz rizikovejší.


Už ste čítali?