V prvej časti zamýšľaného seriálu o podstate peňazí a ich fungovania sme si vysvetlili, čo považujeme za peniaze, že objem peňazí stále narastá a že tento nárast môže byť dôsledkom faktu, že banka požičiava peniaze, ktoré pred podpísaním úveru nemala, neexistovali. Že vklad a tým aj celkom nové peniaze vzniknú až na základe poskytnutého úveru.
Ešte pred tým, ako vysvetlím, ako je to s tým úrokom, povieme si, ako peniaze zanikajú. Peniaze zanikajú presne opačným postupom ako vznikli. Z hľadiska účtovníctva banky splatením úveru sa zníži suma peňazí na klientskom účte (zanikli peniaze) a zároveň zanikne pohľadávka banky voči vám.
Samozrejme až na ten nešťastný úrok.
Takže sme si požičali 100 peňazí. S týmito peniazmi sme zaplatili našim dodávateľom, zamestnancom, ktorí si ich uložili na svojich účtoch, resp. s nimi platili ďalej. Postupne nám zaplatili naši odberatelia a my sme po roku vrátili tých 100 požičaných peňazí.
Ale banka chce ešte 6 peňazí naviac. 6 peňazí, ktoré pred tým neexistovali. Takže ak ich aj získame od niekoho iného, bude potom jemu chýbať pri vrátení jeho pôžičky peňazí 12. Teda takto sa to aspoň tvrdí v rozprávke/príbehu, ktorá nám ponúka jednoduché vysvetlenie a jednoduché riešenie.
Ako je to s tými šiestimi peniazmi naviac:
2 peniaze pripíše banka na účet niekoho, ako má v banke 100 peňazí uložených. Sú to úrokové náklady banky. Áno, sú to opäť úplne nové peniaze, ktoré pred tým neexistovali. Za ideálneho stavu by sme takto predsa len mohli získať dva peniaze naviac od tých, ktorí platia nám.
2 ďalšie peniaze pripíše na účty svojich dodávateľov, zamestnancov za služby, ktoré od nich prijala. Sú to prevádzkové náklady banky. A opäť sú to samozrejme úplné nové peniaze, ktoré pred tým neexistovali. To sa tej banke ale ľahko platí za dodávky a služby, keď nové peniaze len jednoducho pripíše na účty dodávateľov a zamestnancov. Ale buďme radi, pretože tieto dva peniaze by sa v ideálnom prípade mali tiež dostať k nám a my ich budeme môcť vrátiť banke ako časť úroku.
2 posledné peniaze sú ziskom banky. Ak nám banka opäť nepomôže a nevyrobí z "ničoho" nové dva peniaze a nezaplatí nimi na niečo, aby sme mali šancu, že sa dostanú k nám, vtedy máme reálny problém. Existuje pohľadávka voči nám, ktorú nemôžeme splatiť. Teda nám sa to možno podarí, ale potom sa nájde niekto, kto nemôže splatiť ešte viac, ako tie dva peniaze.
Ako by to bolo v prípade, že by peniaze nevznikali z "ničoho", ale na základe vkladu? Vkladu čoho? Napríklad nejakej komodity, povedzme zlata. V tomto prípade môžeme posledné dva peniaze úroku banke splatiť tak, že časť svojej práce vymeníme na trhu za zlato. Banka bude povinná zlato prijať (vymeniť ho za peniaze) ako vyrovnanie našej pohľadávky. Zároveň zlato má pre banku hodnotu, ktorú chcela získať ako zisk, pretože ho možno vymeniť za peniaze a ďalej za čokoľvek na trhu.
Takto sme sa dostali o niekoľko storočí späť ku komoditným peniazom. Že by to teraz takto nefungovalo? Že banky nemôžu fungovať len ako sprostredkovateľské inštitúcie? Zasvätení vedia, že teoretický spor o podstatu peňazí má v šanónoch desiatky teórií a tisíce popísaných strán. Ja nechcem (oveľa presnejšie: neviem) dokazovať pravdivosť jednej či druhej. Ja by som ich chcel opísať a najmä poukázať na niektoré dôsledky, súvislosti jednej či druhej teórie.
Tiež to zlato berte len ako príklad. Mne ide v prvom rade o to, že vyrábanie peňazí nových by mohlo/malo mať nejakú väzbu na reálnu (materiálnu?) hodnotu, ktorá však vznikla PRED a nie až POTOM, čo na základe nej vznikli peniaze. Mne sa zdá oveľa logickejšie keď z "ničoho" vznikne reálna hodnota a nie peniaze, na základe ktorých až niekedy neskôr možno prípadne ak sa podarí a naprší a uschne vznikne nejaká hodnota :-). Pretože to "nič", z ktorého vznikajú reálne hodnoty PRED peniazmi je napríklad zvýšenie produktivity, nové vynálezy, vlastná aktivita každého člena spoločnosti a podobne.
Úrok v systéme s komoditnými peniazmi vyjadruje (mal by vyjadrovať) reálny nárast hodnoty tovarov, vyprodukovaných povedzme za rok. Tiež deflácia je oveľa logickejšia ako inflácia. Pretože ak vzrastie hodnota tovarov a vzrast objemu peňazí tento rast nepokryje, vzrastie hodnota peňazí (t.j. komodity, na ktorú sú viazené) a tak vzrastie reálna hodnota úspor na horšie časy. Pretože deflácia sú v tomto prípade "lepšie" časy.
V systéme komoditných peňazí a bánk ako finančných sprostredkovateľov je teda úrok a/alebo deflácia parameter, z ktorého sa dá usudzovať na reálny rast hodnôt. Nabudúce o tom, čomu zodpovedá úrok, deflácia, inflácia v peňažnej teórii produkcie.
