reklama

Ako funguje zadĺženie štátu

Dlhová kríza utešene napreduje a novinári presne v duchu zadania od vládnucich (politikov?) prekrúcajú fakty tak, aby odviedli pozornosť od skutočného stavu vecí. Pretože nás v blízkej dobe čaká čoraz turbulentnejšia doba, je dobré si pripomenúť, ako funguje zadĺženie štátu, aké sú riziká a aké sú/ budú dôsledky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)

Ak si zoberie úver (napríklad hypotéku) fyzická osoba, dostane od banky jednu veľkú sumu a zaviaže sa, že bude v postupných splátkach splácať istinu úroku a príslušné úroky. Dôležité je to, že od začiatku sa spláca aj istina úveru (aj keď spočiatku ide väčšia časť splátky len na úroky). Riziko, ktoré v súvislosti s prijatým úverom podstupuje fyzická osoba spočíva v tom, že nebude schopná splácať splátky v dohodnutej výške. Človek príde o prácu, či bude zaťažený inými výdavkami a podobne. Na to, aby sa zadĺžený človek dostal do problémov je potrebné, aby sa znížila jeho „výkonnosť". Aby sa znížili jeho disponibilné príjmy. V každom prípade však normálny človek počíta s tým, že raz celý úver splatí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štát si požičiava tak, že vydá dlhopisy s pevne danou dobou splatnosti a s pevne stanoveným úrokom. Tieto dlhopisy predá na finančnom trhu, získa sumu v hodnote istiny vydaných dlhopisov. Štát potom po dohodnuté obdobie do splatnosti platí len úroky. Istinu dlhopisu splatí jednorázovo až v deň splatnosti dlhopisu.

Štát však zo svojich príjmov (zo štátneho rozpočtu) platí len a práve úroky dlhopisov. Ani jeden cent z rozpočtu nie je určený na splátky istiny štátom vydaných dlhopisov. To znamená, že vyrovnaný rozpočet nezníži zadĺženie štátu ani o chlp. Na skutočné zníženie štátneho dlhu je potrebný prebytkový rozpočet. A teraz si predstavte, že cieľom našej rozpočtovo „zodpovednej" vlády nie je ani len vyrovnaný rozpočet. Ale rozpočet s deficitom cca 20% jeho príjmov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štát spláca dlhopisy jednoducho tak, že vydá ďalšie dlhopisy a inkasom z nich splatí tie, ktorým práve končí splatnosť. Pričom naviac musí vydávať nové dlhopisy tak, aby pokryli deficit aktuálneho štátneho rozpočtu. Ešte raz: nový deficit rozpočtovo „zodpovednej" vlády je 20% príjmov ročne !

Slovensko je relatívne málo zadĺžená krajina, ale náš dlh je vo výške 200% (dvoj-násobku) ročných príjmov štátneho rozpočtu. Ak by sa našla nejaká skutočne zodpovedná vláda a zostavila by rozpočet povedzme s 10% ročným prebytkom, trvalo by ešte 20 rokov, pokiaľ by bol splatený celý dlh.

Novinári sa nám na objednávku bruselských súdruhov snažia nahovoriť, že na zadĺžené štáty "zaútočil trh". Čo to v praxi znamená? Napríklad Španielsko má dlhopisy, ktorým sa približuje splatnosť. Keďže systém štátneho zadĺženia nikdy nepočítal s tým, že by sa nejaké dlhopisy skutočne splatili (z príjmov štátu), je potrebné vydať dlhopisy nové, pomocou ktorých sa "splatia" tie splatné. A zlý trh zrazu nechce Španielom požičať za úrok, ktorý by si prial španielsky štát. Trh (ľudia, sporitelia, investori s ich vlastnými peniazmi) chcú požičať SVOJE VLASTNÉ peniaze za podmienok, ktoré si určia oni. A toto sa v médiách prezentuje ako útok investorov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bývalý maoista v čele európskej komisie argumentuje, že ekonomiky štátov, na ktoré trh "útočí" sú v oveľa lepšej kondícii, ako sa zdá. Problém je v tom, že rizikom zadĺženého štátu vôbec nie je len to, že jeho hospodárstvo je prípadne v zlej kondícii. Na vznik problémov vôbec nie je potrebné, aby sa znížila výkonnosť (príjem) ekonomiky. Pretože z príjmov štátu sa dlhopisy nesplácajú. Z príjmov sa splácajú len a práve úroky. A keďže zadĺženie štátov je v násobkoch ich ročných príjmov, je úplne nereálne, aby štát splatil končiace dlhopisy z príjmov. Jediná možnosť je dlh presunúť do budúcnosti, splatiť ho vydaním nových dlhopisov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(Dlhové) financovanie štátu teda stojí a padá na tom, že sa v budúcnosti vždy nájde dosť investorov, ktorí budú ochotní znova a znova štátu požičať svoje vlastné prostriedky. Ak sa títo investori rozhodnú, že radšej nakúpia zlato, nehnuteľnosti, dlhopisy či akcie z iných krajín .... tak sa to v Bruseli prezentuje ako útok na štát, ktorý si zrazu nemôže ďalej požičať za preň výhodných podmienok.

Dlhové financovanie štátu, keď štátny rozpočet vôbec nepočíta so splácaním štátneho dlhu je klasická pyramídová hra typu BMG invest. Na jej fungovanie je nevyhnutné, aby sa v budúcnosti našlo dosť investorov s vlastnými prostriedkami, ktorí sú ochotní štát ďalej financovať. Nech posúdi každý sám za seba, či je fungovanie takého systému udržateľné.

Tibor Pospíšil

Tibor Pospíšil

Bloger 
  • Počet článkov:  305
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Léta už tajím svoji příslušnost,k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,bo se mi nelíbí morální předlohy,čili papaláši hrající si na Bohy. ...Upřímně řečeno trochu teskno mi je,že nám stačí DEMO-Demokracie.ˇ(c) Tomáš Klus Zoznam autorových rubrík:  Menej štátuTúlavé zápiskyÚvahyFinancieFinančná poradňaZábavná logikaNebuď ovcaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu