Existuje jedno veľké trhovisko, kde sa predáva zásadne kradnutý tovar. Za výhodných podmienok tam môžete získať tovary (a dokonca aj služby!) od výmyslu sveta. Akurát s vedomím, že ich vyprodukoval niekto, komu boli ukradnuté, respektíve ich na ten trh neposkytol dobrovoľne, ale pod hrozbou násilia.
Z pochopiteľných príčin musí byť toto trhovisko ohradené a prístup musí byť strážený a kontrolovaný. Pretože kto by tie tovary/služby produkoval, keby si ich každý mohol na trhovisku zabezpečiť za vééééľmi výhodných podmienok, všakže. Preto je vstup na toto trhovisko len na pozvánky. Pozvánky sú dokonca rôzne, umožňujúce prístup do rôznych častí trhoviska. Podľa toho, ako výhodne sa v danej časti dá nakupovať. Tie úplne VIP vstupenky sú do sektoru, kde sa predávajú naozaj veľké veci a za minimálne sumy (voči skutočnej hodnote tých vecí). VIP vstupeniek je síce len zopár, ale aj vstupenky nižšieho rangu môžu mať veľkú hodnotu.
Existencia tohto trhoviska má zaujímavé dôsledky pre trhové prostredie vonku. Za normálnych okolností by si ľudia svoje životné potreby zabezpečovali produkciou tovarov a služieb, ktoré by vymieňali s inými ľuďmi za ich produkciu. Klasická, ale dnes už zastaraná a nemoderná deľba PRÁCE. Navyše hrozí, že správcovia trhoviska človeka oberú o podstatnú časť výsledkov jeho práce, a tak sa ľuďom do produkcie skutočne potrebných statkov veľmi nechce. Tí (naj)šikovnejší, ktorí by v normálnom systéme produkovali najviac, či najlepšie, dokonca prišli na to, že existuje onakvejší spôsob zabezpečenia ich potrieb, ako práca. Začali obchodovať so vstupenkami na to trhovisko. Alebo sa rovno snažia získať miesto na správe trhoviska.
Postupom času sa stalo, že najobchodovanejším tovarom mimo trhovisko, na verejnom trhu vonku, sú práve vstupenky na to uzavreté trhovisko. Každý sa snaží získať aspoň na istý čas prístup k možnosti si dobre nakúpiť. Kradnutý tovar a služby.
Ako pred každým trhoviskom, aj pred týmto stojí veľká zelená tabuľa s pravidlami trhoviska. Dočítate sa tam, že trhovisko bolo zriadené rozhodnutím všetkých (väčšiny) členov spoločnosti. Že jeho fungovanie je v záujme všetkých nás. Najprv nechápete, pozeráte sa okolo seba, či to nie je skrytá kamera. Ale postupom času vidíte, že veľká väčšina ľudí je skutočne toho názoru, že práve oni z toho trhoviska profitujú. Že je dlhodobo udržateľné, že všetci kradnú, ale nikomu nič nechýba. Väčšina vás ubezpečuje, že trhovisko je funkčné a na prospech všetkých. Ak to napriek tomu nedokážete pochopiť a prijať ako pravdu, patríte zrejme k extrémistom. Ale buďte radi, kedysi by vás zavreli do blázinca, alebo do basy. Dnes vás budú len vysmievať, či urážať, a to sa ešte dá prežiť.
Zaujímavý je aj spôsob, ako sa vyberajú správcovia trhoviska. Ten spôsob sa nazýva „demokratické voľby". A skutočne, keď sa dnes prechádzate ulicami, vidíte ich posiate reklamnými plochami skupín, ktoré chcú získať svoje miesto v správe trhoviska. Však sa len bližšie pozrite na tie heslá:
VIP vstupenky len pre morálnych a čestných zlodejov
Aspoň minimálnu úroveň vstupenky pre každého
Zabezpečíme špeciálnu zónu trhoviska pre neprispôsobivých občanov
Ešte silnejšie prepojíme naše trhovisko s celoeurópskym trhom kradnutého tovaru
Občania si zaslúžia istotu vstupu na trhovisko
Zabezpečíme na trhovisku spravodlivosť, na internet vystavíme zoznam rozkradnutého tovaru
Aspoň na tom trhovisku by sa mariška predávať mohla, nie?
Chceme biele trhovisko, začnime to krádežou
Tak čo, vybrali ste si? Koho pôjdete 10. marca voliť za správcu trhoviska? Nenapadlo vás niekedy, že hlavným problémom nie je personálne obsadenie správy trhoviska, ale rozsah trhoviska, či nebodaj principiálne už to, že na trhovisku sa predáva kradnutý tovar?
P.S. námet na tento článok som podľa názoru správy trhoviska vraj ukradol Martinovi. Ak sa aj Martin cíti okradnutý, je mi to síce ľúto, ale môj opačný názor to nezmení.
