Pre správu vecí verejných máme parlamentnú, zastupiteľskú demokraciu. To je niečo pre mňa. Na určité obdobie (4 roky) si zvolím svojich zástupcov a ďalej už kontrolujem len jedným očkom. Občas pozriem ako hlasujú v parlamente, aby som si vedel vybrať aj v budúcich voľbách. Nie je to také zložité. V podstate existujú len dva hlavné smery či názory na správu spoločnosti: viac štátu a viac regulácie kontra menej štátu a menej regulácie. My z druhej skupiny máme na Slovensku ten luxus, že si môžeme vybrať z viacerých politických strán. Ale opäť tí aktivisti. Zo mnou zvolených zástupcov vraj musím byť znechutený. Čo ak nie som? Čo ak som naopak spokojný? Bude mi to ako negatívum zaznačené do kádrového profilu, ako mi bola svojho času zaznačená návšteva hodín náboženstva na základnej škole? Tento návrh by sa mi aj pozdával. Elegantným spôsobom by de-facto zobral volebné právo všetkým permanentným nespokojencom a krčmovým flfľošom. Len sa obávam, že je to skôr snaha o demontáž funkčnej parlamentnej demokracie, kde sú názorové prúdy legálne prezentované politickými stranami. Snaha tých, ktorí o svojich ideách v riadnej volebnej súťaži voličov presvedčiť nevedia. Pretože keď sa aj pokúsia založiť si svoju politickú stranu a stretnú sa povedzme piati, zistia, že kandidátov na predsedu je osem.
Ale za priamy útok na svoje osobné slobody a práva považujem názor, že politik, ktorý stratí dôveru obyvateľstva, by mal (snáď okamžite) odstúpiť. Stratou dôvery sa samozrejme nemyslí neúspech vo voľbách, ale pochybný prieskum verejnej (?) mienky, ktorý budú, kedykoľvek ich napadne, realizovať "nezávislé" agentúry. Prieskum s ešte pochybnejšou otázkou: "Ktorému politikovi dôverujete?". Ja napríklad by som takto explicitne a nezmyselne nevedel vyjadriť dôveru žiadnemu a napriek tomu nemám problém si svojho zástupcu vybrať vo voľbách. Pretože si myslím, že na vyjadrenie politických preferencií sú určené len a práve voľby. Jasné, ľavicové stádo má svojho Vodcu. A preto bude výsledok takto zisťovanej "dôveryhodnosti" vždy vopred jasný. Pokus takýmto spôsobom napadnúť demokratický systém slobodných volieb za priamy útok na svoju slobodu považujem preto, že ma vlastne núti sa zúčastniť hry na "dôveryhodnosť". Ale ja každý telefonát či otázky anketárov končím jasným "nemám záujem" ešte pred tým, než sa vôbec dozviem predmet prieskumu. A veľmi nerád by som sa dožil toho, aby som tento svoj prístup bol donútený zmeniť.
