Jedno z hesiel volebnej kampane Pavla Freša v predchádzajúcich voľbách bolo: "Chcem lepšie cesty. A vy?". Nuž, kto by nechcel lepšie cesty. Asi každý. Ale nie každý je na čele tej zložky štátu, ktorá za jeden rok vyberie na cestnej dani viac, ako 30 miliónov euro. A Pavol Frešo má tú nepredstaviteľnú drzosť a aroganciu sa za daného stavu plôch v bratislavskom VÚC, ktoré on eufemicky nazýva cestami chváliť tým, že z príjmu cestnej dane ním riadená organizácia dala na údržbu ciest celých 15% vybranej dane. Že je to 5 násobok sumy, ktorú na ten účel vydalo predchádzajúce vedenie VÚC? Jednak je možné, že za predchádzajúceho vedenia bol nižší aj výber dane, ale hlavne: pre svojprávneho občana je snáď najpodstatnejším kritériom stav ciest. A ten je katastrofálny. Za tých minimálne 20 rokov, čo žijem v Bratislave, určite najhorší.
Len pre ilustráciu ešte uvediem, že ja si pamätám, ako si pán Frešo vytrel zadnicu s výsledkom ankety na názov nového cyklomosta. Tiež si pamätám, ako hlasovali poslanci sdkú-ds (ktorej Frešo predsedá) bratislavského mestského zastupiteľstva vo veci "odpredaja" pozemku pod hotel pánu Širokému. Podobne za prenájom Starej tržnice za 0,- euro bez verejnej súťaže spriaznenej "kultúrnej" úderke.
Paradoxne, ďalší významný dôvod pre moje rozhodnutie mi dávajú priaznivci či už pána Freša, alebo "pravice", ako takej. Demagogicky a v rozpore so základnou logikou tvrdia, že tým, že vo voľbách hodím do urny prázdnu obálku, pridám hlas socialistickým protikandidátom. Nie je to pravda. Mandáty sa prideľujú zásadne, len a práve za hlasy, ktoré dostane daný kandidát. V žiadnom prípade nie za hlasy, ktoré nedostal ich protikandidát. Ak sa už niekto zníži k použitiu takto obskúrneho argumentu, pre mňa je to len ďalší dôvod voliť prázdnu obálku.
A tým sa dostávam k môjmu názoru na podporu strán, ktoré väčšina mojich spoluobčanov nazýva "pravicové". Áno, v minulosti (a bola to hlavne SDKÚ) mali v programe privatizáciu, zníženie daňového zaťaženia a iné, skutočne pravicové témy. Ktoré naviac dokázali aj realizovať. Aj toto si pamätám, cením si a ceniť budem. Akurát voliť nejakú stranu za ich historické postoje, keď ich aktuálna politika je s nimi v rozpore, to mi práve príde nesprávne. Napríklad aktuálne daňové zaťaženie bežného občana je na úrovni 52%. To je nehoráznosť. A aj "pravicové" strany nazývajú šetrením zmenšovanie schodku štátneho rozpočtu, ktoré dosiahnu zvýšením daní. Proste sa len orwelovským spôsobom pokúšajú otočiť význam slova "šetriť".
Aj (možno hlavne) z diskusií so zástancami súčasnej "pravice" mi to vychádza tak, že podpora týchto strán stojí úplne rovnako, ako podpora akciovky smer-sd hlavne na marketingovej kampani. Nie na reálnych programoch, či dokonca činoch týchto strán. Nie na reálnych postojich a hlasovaniach členov týchto strán. Proste sa za peniaze sponzorov angažuje marketingová firma a tá sa pokúsi predať produkt. Modrý, či červený, rozhoduje marketing.
V časoch, keď som mal dobré dôvody voliť strany ako sdkú, sas a podobne, som sa zamýšľal nad otázkou, čo by sa stalo, keby sa ich predstavitelia spreneverili skutočne pravicovej politike. Keby proste marketingom na modro natreli socializmus. Presnejšie teda jeho aktuálnu korporátnu verziu. Pravicový volič dostane na výber dve zlé možnosti, pričom modrí spindoktori spustia verklík s nálepkou "voľte menšie zlo". Nuž a toto sa žiaľ práve stalo. Áno, neraz som už menšie zlo volil. Ale už mám proste toho dosť. Už som im bol za blázna viackrát, ako by mi bolo milé. Takže odteraz už len čistú bielu prázdnu obálku. Že to nič nezmení? Ale zmení. Apoň ja budem mať lepší pocit. Že už nebudem profesionálom politického marketingu na smiech.
Poznámka na záver: je mi jasné, že s aktívnym vyjadrovaním nesúhlasu a kritikou modrých politických zoskupení je spojené riziko podpory červených súdruhov. Preto sa už radšej budem k téme vyjadrovať čo najmenej. Čo však nebude znamenať, že by som svoj vyššie vyjadrený názor zmenil.