Predstavte si, že sa objavil spôsob, ako môžete urobiť presnú kópiu osobného auta bez toho, aby ste sa "vzorového" čo i len dotkli. Stačí, ak stojí na verejnom priestranstve a môžete sa k nemu priblížiť na zopár metrov tak, že so svojou kópiou potom môžete odísť bez toho, aby ste porušili nejaké iné práva.
Vyberiete sa teda do "lepšej" štvrti, ideálne vo vzdialenom meste. Na verejnom pristranstve tam parkuje model, ktorým by ste sa radi vozili. Urobíte si kópiu a spokojne v nej odchádzate. Všetky náklady na vytvorenie kópie, následne na jej používanie (benzín, parkovanie, opravy a podobne) si hradíte z vlastného. Navonok nevzniká žiadny problém. Majiteľ vzorového auta o vytvorení kópie netuší, svoje auto používa bez problémov a obmedzení. Vy svoje nové autíčko tiež používate bez problémov.
Až jedného dňa vás zastavia policajti pri bežnej cestnej kontrole. Ponechajme teraz bokom inak tiež veľmi zaujímavú diskusiu o ústavnosti policajného postupu. Policajtom teda predložíte všetky potrebné doklady. Papiere od auta sú napísené na inú osobu. Policajt sa vás pýta na oprávnenie používať cudzie motorové vozidlo.
Dôležitá poznámka: ak sa budem živiť interpretáciou pesničiek skupiny Beatles, nikdy nebudem tvrdiť, že som ich autorom. Ja nepopieram autorstvo, ja popieram vlastníctvo, resp. hájim svoje právo používať svoj majetok a svoje schopnosti.
Policajtovi preto v súlade so skutočnosťou odpovedáte, že jazdíte v skopírovanom aute. Že doba sa zmenila a nemá ďalej zmysel riešiť vlastníctvo auta, keďže dnes už auto nie je vzácny objekt, každý si môže urobiť kópií koľko chce. Policajt si preverí, že auto nie je ohlásené ako ukradnuté. Dokonca sa mu podarí spojiť sa s osobou, uvedenou v papieroch od auta a tá mu potvrdí, že práve tým autom ide a že určite ho nikto neukradol.
Zaujímavá je otázka, čo asi tak ten policajt urobí? Namiesto odpovede Čo urobí, ponúkam vysvetlenie Prečo urobí to, čo urobí.
Kým nebol kopírovací postup veľmi rozšírený, nikoho to v zásade netrápilo. Ale pokrok sa zastaviť nedá a tak po istom čase objednávky nových áut prudko klesnú. Automobilkám hrozí krach. Štátom hrozí dramatický pokles HDP, a to paradoxne v situácii, keď si auto zrazu môže dovoliť každý. No a presne to tom to je. Že dnešný štát je primárne nástrojom na ochranu privátnych korporátnych záujmov, či záujmov iných vplyvných skupín. Nie záujmov jednotlivých bežných občanov štátu. A to je dôvod, prečo polícia a silové zložky v oblasti tzv. duševného vlastnístva konajú tak, ako konajú.
Ale späť k technickej podstate problému. Pred vynálezom kníhtlače ste sa mohli živiť rozprávaním príbehov. Aby vám vaše príbehy mohol niekto "ukradnúť", potreboval netriviálne schopnosti si ich zapamätať a tiež mohol príbehy rozprávať v jeden čas iba na jednom mieste. Pokrok sa však (zatiaľ) zastaviť nedá a tak rozprávačov príbehov postupne nahradili knihy.
Kedysi bolo veľmi ťažké vydať platňu s hudobnými nahrávkami. A bolo tiež ťažké urobiť si kvalitný záznam. Rozvojom technológií sa sa však stalo, že umelci môžu svoje diela šíriť veľmi jednoducho a v oveľa väčšom rozsahu, ako mohli v minulosti. Každá minca má však dve strany a tak technický pokrok, ktorý v prvej fáze pôsobil v prospech umelcov bude následne pôsobiť aj v prospech ich zákazníkov.
Inštitút vlastníctva má zmysel len pre vzácne objekty. Ktoré nie sú dostupné bez problémov každému, resp. ktoré sa nedajú vytvárať s minimálnymi nákladmi v ľubovoľnom množstve. Technologický pokrok má však (aj) tú vlastnosť, že jeho výsledkom je často práve to, že kedysi vzácne objekty svoju vzácnosť stratia. Kvalitnú fotografiu ešte nedávno mohol urobiť len profesionálny fotograf, disponujúci nákladnou technológiou. Dnes cena foto a video technológie klesla natoľko, že profesionálni fotografi si musia nájsť iný spôsob predaja svojich schopností.
V prípade tzv. duševného vlastníctva je zrejmé, že technologický pokrok, o ktorom sa normálne predpokladá, že je v prospech spoločnosti, je v istých prípadoch proti privátnym záujmom vybraných skupín. Ktoré majú moc a vedia si vynútiť "vlastníctvo" aj vtedy, keď sa vplyvom technologického pokroku stratila vzácnosť objektov, na ktorých využívanie si činia nárok.
Pod pojmom duševné vlastníctvo sa teda skrýva spôsob, ako obmedziť využívanie vymožeností technologického a spoločenského pokroku pre všetkých členov spoločnosti. V prospech úzkych skupín, ktoré si chcú obmedzením práva iných zabezpečiť zisky na úrovni aké mali v technologickej minulosti.
