V centre Bratislavy máme Starú tržnicu. Lukratívny priestor, ktorý keby bol v majetku súkromníka, ktorý by zaň musel zaplatiť trhovú cenu (napríklad vo verejnej súťaži), mohol by byť výkladnou skriňou centra mesta. Ale nie je. Pretože zafungoval zabehaný a preverený princíp. Tržnicu dali mestskí páni do správy mestskej (štátnej) organizácii, ktorej pre istotu neprideli žiadne prostriedky a motivácia správy cudzieho majetku bez zodpovednosti sa už postarala o ostatné.
Budova tak roky úspešne chátrala až konečne nadišiel čas na to správne riešenie: prenájom lukratívneho priestoru v centre hlavného mesta na 15 rokov za 1 euro ročne. Keďže sa červená časť mestských mafiánov štorcovala (zrejme s cieľom svoj následný obrat zobchodovať), zorganizovala modrá časť dokoca on-line prenos z privatizačného zasadnutia, kde súčasný kandidát na prezidenta, pán Osuský, predniesol tú krásnu čerešničku na modro-červenej torte, že on žiadne výberové konanie nepotrebuje, on si ho urobil vlastnou hlavou.
Skúste si na chvíľu predstaviť, že by toto celé spáchala červená skupinka sólo. Modré mienkotvorné médiá by nás týždne masírovali zoznamom členov subjektu, ktorý ten lukratívny prenájom získal. Investigatívci by prelustrovali obchodné a iné registre, aby nám ukázali všakovaké väzby (napríklad na mestských poslancov) medzi rôznymi subjektami, zainteresovanými do celého "obchodu". Ale keďže modrí a červení sa v Bratislave sporia len na oko a len pred voľbami, tak celá transakcia prešla médiami bez zbytočného vzrušenia.
Riešenie pre Starú tržnicu je pritom veľmi jednoduché. Už dávno, veľmi dávno mala byť v privátnych rukách. Samozrejme po riadnom verejnom výberovom konaní, ideálne zverejnenom aj mimo hraníc Slovenska. Ale privatizovať rodinné zlato? Lukratívny priestor v srdci hlavného mesta? Takéto zákerné neoliberálne riešenie predsa pravicoví a liberálni poslanci mestkého zastupiteľstva nikdy nepripustia. Pretože sú asi tak pravicoví a liberálni, ako sú poslanci smeru sociálni.
Vyššie uvedené samozrejme vôbec neznamená, že pozemky v tom istom centre toho istého hlavného mesta privatizované byť nemôžu. Pretože ten priestor (Kamenné námestie) je predsa tak zdevastovaný, že potrebuje riadneho vlastníka. Ktorému cyklo starostka starého mesta bude môcť dať aspoň pokutu. A tak v duchu modro-červenej spolupráce budú pozemky predané. Bez verejnej súťaže a za cenu, ktorú určia "znalci". Aspoň teda verím, že už sa naučili z vlastností elektronického dokumentu vymazať údaje o jeho skutočnom tvorcovi.
A opäť: ak by toto nespáchali vo vzájomnej zhode, mali by sme v médiách možnosť si prečítať o alternatívnych posudkoch na cenu, pozadie budúcich vlastníkov možno aj s odkazmi na reálne sily v pozadí. Ak chcete vedieť, ako revitalizácia Kamenného námestia dopadne, možno by ste sa mali ísť pozrieť na Hlavnú stanicu a do okolia. Tam podobná revitalizácia prebieha už roky.
Ale v Bratislave žiaľ panuje široká zhoda. Pre predstavu ľudí mimo Bratislavy v akej situácii sa tu nachádzame uvediem len jedno: zdá sa, že jedinou reálnou opozíciou je poslanec Hlina. Takže isto uznáte, že hlbšie to už padnúť nemôže.
Nuž a teraz si predstavte, že existujú ľudia, ktorí sa budú snažiť svoju preferenciu tzv. menšieho zla racionalizovať do čísel a sofistikovanými narážkami na moje mentálne schopnosti ma presvedčiť, aby som išiel voliť. Napríklad aj v nastávajúcich voľbách do Bratislavského VÚC.
