Keď som zbadal článok s názvom Prezradili návod, ako vyhrať v hre kameň - papier - nožnice, intuitívne som naň ihneď klikol, reflex je proste reflex. Chápem, že nadpis predáva, ale toto je článok z „vedeckej" rubriky a tá veta je jasná nepravda, ľudovo povedané klamstvo. Neexistuje žiadny skutočný návod, ako je možné v hre KPN vyhrať.
Už druhá veta dáva veci na správnu mieru, „vedecký" výsledok, ktorý sa má prezentovať, je ten, že bežný človek sa nedokáže rozhodovať náhodne. Pre mňa je to intuitívna pravda, ale chápem, že aj také niečo je dobré nejako vyskúšať, dokázať.
Ďalej však článok pokračuje v bulvárnom tóne a ponúka nám ten zaručený návod: „Stačí vedieť, aký ďalší krok zvolí protivník." Tak to je na Nobelovu cenu, toto napadne len skutočného génia.
Anglický lord raz cestoval zaoceánskym parníkom so svojim sluhom Johnom, ktorý sa počas plavby ustarostene spýtal: Pane, ak o nejakej veci vieme, kde sa nachádza, môžeme ju považovať za stratenú? Nie, John, to istotne nie. To som teda veľmi rád pane, pretože vaša drahocenná pozlátená čajová súprava je v oceáne.
Ak dokážete predpokladať nasledovný ťah súpera, tak podobne aj on môže predpokladať váš nasledovný ťah a sme tam, kde to vidí teória: výsledok je čistá remíza.
Ak sa chceme dostať z roviny „vedeckého" bulváru, môžeme si prečítať napríklad tento článok. Kde jeho autor tvrdí niečo veľmi podobné, ako „dosiaľ nepublikovaná čínska štúdia". Dokonca v tom článku je aj odkaz na počítačovú simuláciu, kde si môžete vyskúšať, ako POČÍTAČ dokáže spočítať vaše budúce ťahy. Presnejšie povedané, ako počítač dokáže posunúť teoretickú pravdepodobnosť 1:1:1 (výhra:remíza:prehra) mierne na svoju stranu.
Nuž, ale tento článok a verejná počítačová simulácia okrem iného dokazujú aj to, že „vedecký" výsledok, spomínaný v kritizovanom článku je len zopakovanie výsledku, ktorý je verejne známy. Nie je to nič nové, neprináša žiadnu novú informáciu.
Článok v SME sa však napriek tomu snaží tvrdiť, že použitím podobného algoritmu môže v tejto hre zvíťaziť počítač (vykonávaním algoritmu) nad človekom. Nie, ani to nie je pravda. Proti výpočtovej sile počítača človeku postačí jednoduchá pomôcka, hracia kocka z hry človeče nehnevaj sa, aby sa náhodne rozhodovať dokázal.
A tak sa dostávame k zásadnej slabine výsledkov podobných pokusov, či teórií, ktoré nám ponúkajú výskumy z oblasti ľudského správania (hojne používané v behaviorálnej ekonómii). Ktoré úplne zanedbávajú ľudské vedomie, ľudskú schopnosť sa učiť a v prípade potreby použiť svoju vôľu a schopnosti k zlepšeniu situácie. Ak by pokusným dobrovoľníkom zadali úlohu hrať hru s náhodnými voľbami, určite by sa medzi nimi našlo zopár jednotlivcov, ktorí by s tým nemali problém.
Správne by teda výsledok pokusu mal znieť nasledovne: Človek sa nedokáže rozhodovať náhodne, ak k tomu nemá zvláštny dôvod. Ak sa pomocou svojej vôle nerozhodne, že sa náhodne rozhodovať bude.
Samozrejme, toto som v skratke mohol napísať aj do diskusie k danému článku. A aj som napísal. Ale diskusia je „moderovaná", takže kritické, či jedinú pravdu atakujúce príspevky sa tam nezobrazujú.
Nezabúdajme preto, že aj cieľom tzv. „vedeckých" výsledkov, resp. ich (niekedy upravenej) prezentácie môže byť obyčajný pokus upraviť váš názor nesprávnym smerom. V bežnej reči: sprosto vás oklamať. Ako napríklad, keď sa vás nemeckí úsporní kuchári budú snažiť presvedčiť, že jedlo v lietadlách Lufthansa je hnusné nie preto, že ho také pripravia, ale vraj preto, že v lietadle máte posunuté vnímanie chuti. Aby som toto svoje obvinenie zakončil vedecky, ponúkam kontrapríklad: skúste si jedlo na palube napríklad Turkish airlines (alebo proste len v inej leteckej spoločnosti), ideálne v biznis triede.