reklama

Verdikt - nový prípad majora Zemana

Tento článok je o filme Verdikt, ktorý včera (pondelok 17.10.2016) uviedla RTVS. Kto film nevidel, alebo nemá náladu na dlhší článok s argumentačne zložitým obsahom, nech si ho nechá na neskôr.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Filmy v televízii pozerám len veľmi zriedka. Keď som si prečítal článok (upútavku?) v DenníkuN, nechcelo sa mi veriť, že niekto môže zameniť dve tak zásadne odlišné situácie (konkrétne výhrady pozri v diskusii k článku). Ale ono to bolo ešte oveľa horšie.

Film je o súdnom pojednávaní. Obvinený je pilot vojenskej stíhačky, ktorý zostrelil civilné lietadlo, ktoré uniesol terorista a plánoval ním havarovať na veľkom futbalovom štadióne, na ktorom bolo 70 tisíc divákov. Na začiatku pojednania bol uvedený právny rámec: Nemecký parlament v rámci proti teroristických zákonov schválil aj oprávnenie pre armádu, zostreliť civilné lietadlo s pasažiermi, ak sa stane zbraňou v rukách teroristov, ktorí ním plánujú zabiť veľké množstvo iných ľudí. Ústavný súd však toto konkrétne oprávnenie zrušil. Zhodu tejto intepretácie právneho rámca s realitou som si neoveroval, budem ju považovať za pravdivú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na začiatku filmu dostáva divák konkrétne informácie k udalosti. Unesený bol vnútroštátny let na linke Berlín – Mníchov, lietadlo Airbus 319 so 164 ľuďmi na palube. Žalobkyňa číta údaj, že let trval 90 minút. Toto je silne mimo realitu, let na tejto krátkej trati trvá maximálne 55 minút.

Druhý veľmi podozrivý údaj je, že únosca uniesol lietadlo (ovládol lietadlo a dal vedieť svoj úmysel) na začiatku letu, ale havarovať s ním plánoval až v cieľovej destinácii (Allianz arena Mníchov). Film sa tvári, že odkazuje na útoky z 11.septembra 2001 v New Yorku. Kde teroristi svoj zvrátnený zámer realizoval v súlade s logikou. Havarovať lietadlom s plnými nádržami a čo najskôr po ovládnutí lietadla. Každou minútou predsa terorista riskuje, že bude jeho zámer zmarený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôvod tejto „úpravy“ je šokujúci a nečakal som ho ani ja, čo som si ten film pustil práve preto, že som chcel vidieť, či zobrazenie vo filme bude zodpovedať manipulatívnemu vyzneniu článku v N-ku.

Ako prvý (a jediný) svedok je predvolaný veliaci dôstojník, ktorý bol na zemi v čase zostrelenia lietadla a cez ktorého komunikoval obvinený pilot s velením. Ako prvú od žalobkyne dostáva otázku: Kto je zodpovedný za to, že Allianz Arena nebola evakuovaná. Mám tu evakuačné plány a tam sa píše, že evakuácia plného štadióna trvá 15 minút. Starší vojak je úplne v pomykove (asi ako väčšina divákov).

Major Zeman v talári štátnej žalobkyne otvorene obviní svedka, jeho kolegov a všetkých pilotov pohotovosti, že nikdy reálne neuvažovali nad iným riešením podobnej situácie, ako je zostrelenie civilného lietadla, bez ohľadu na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý toto oprávnenie zrušil (neumožnil).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby sme si rozumeli: som presvedčený že je neakceptovateľné, aby boli obetované životy menšieho počtu ľudí, ktorých šanca na prežitie je (bola) ako tak reálna, výmenou za záchranu životov násobne väčšieho počtu ľudí. Môj postoj voči štátnej moci je silne rezervovaný (veľmi jemne napísané) a kľudne uverím, že štátna moc je toho činu schopná.

Ale, že budú vojaci cca 30 minút čumieť na monitory, čakať na zázrak a nerobiť vôbec nič pre záchranu potenciálnych obetí na štadióne, toto ja proste nespapám. To je demagogické obvinenie na úrovni prípadu majora Zemana. Takto silne manipulatívny úvod som skutočne nečakal. A toto obvinenie by nebolo možné vzniesť bez toho, aby sa (časové) reálie neupravili potrebným smerom už pri prezentácii „faktov“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže stranu jednoznačne zlých už poznáme. Na strane dobrých, aké to prekvapenie, je aktuálne úradujúca ministerka (žena) obrany, ktorá je žiadaná o rozhodnutie a ktorá v súlade so svojim presvedčením rozkaz na zostrelenie nevydá. Na strane zlých je ešte bývalý minister (muž) obrany, ktorý verejne deklaroval, že s rozhodnutím ústavného súdu nesúhlasí a že do jednotky leteckej ochrany by mali byť prijatí len takí uchádzači, ktorí v prípade diskutovanej udalosti civilné lietadlo zostrelia.

Do horúceho kresla vypočúvaného si sadá obžalovaný. Ktorý je predtým vykreslený ako premiant od gymnázia, špičkový vojenský pilot a osobnosť. Na otázku žalobkyne jasne priznáva, že s rozhodnutím ústavného súdu nesúhlasí a že venoval mesiace právneho štúdia práve súvislostiam diskutovanej morálnej dilemy. Vieme tiež, že sedel 5 mesiacov zavretý vo vyšetrovacej väzbe, kde mal isto dosť času sa na svoju obhajobu pripraviť.

Ak budete o diskutovanej morálnej dileme počuť prvý krát, vôbec sa nemusíte hanbiť za to, že váš názor bude taký, že je akceptovateľné obetovať menší počet ľudí, ktorí by zomrieť nemuseli výmenou za záchranu života rádovo väčšieho počtu ohrozených. Je to úplne prirodzená podvedomá reakcia a vôbec nič to nehovorí o vašich morálnych kvalitách, či zásadách. Ak začnete o probléme diskutovať so zástancom opačného názoru (napríklad so mnou), dostanete zopár nepríjemných otázok a v prvom momente nebude vedieť poriadne reagovať, budete habkať. Aj to je úplne normálne.

Čo ale vôbec, ale že vôbec normálne nie je, keď podobným spôsobom reaguje človek (náš obvinený), ktorý mesiace venoval štúdiu právnych súvislostí, diskusiám s kolegami a takto profesionálne pripravený sa má objahovať pred žalobkyňou. Filmoví tvorcovia to však v scenári narafičili presne takto nenormálne a totálne nevierohodne. Po prvej otázke obvinený habká, ako keby o probléme počul prvý krát.

V diskusii na túto tému sa začína analógiou, nejakým prirovnaním k inému, jednoduhšiemu problému. Žalobkyňa sa obvineného pýta: Do nemocnice privezú človeka so zlomenou rukou. V nemocnici leží 5 pacientov, ktorých by orgány od zraneného mohli zachrániť. Je pre vás akceptovateľné zabiť človeka so zlomenou rukou a zachrániť tých piatich?

Obvinený vo filme habká, mne vrie krv v žilách. Ako deja vu vidím niektorý z prípadov majora Zemana, kde zlý protisocialistický živel musel byť zničený a socialistický systém musí vyhrať za každú cenu.

Odpoviem teda za obvineného ja: dôrazne protestujem proti použitému príkladu. O človeku so zlomenou rukou temer s istotou vieme, že to prežije a veľmi pravdepodobne sa uzdraví. Ak máme zostať s príkladom v nemocnici, s našim prípadom je podobná táto situácia: Do nemocnice privezú obeť dopravnej nehody s vážnym poranením hlavy. Lekári konštatujú, že zranenia nie sú zlučiteľné so životom a že boli splnené (právne) podmienky pre možnosť použiť orgány na záchranu iných pacientov pomocou ich transplantácie.

Alebo inak: nebudeme čakať na zázrak, ktorého výskyt nemôžeme vylúčiť. Pretože ak by sme čakali a zázrak by sa nedostavil, zastavilo by sa aj srdce, orgány by prestali byť použiteľné na transplantáciu. Áno, toto je prípad, kedy je akceptovateľné použiť telo obete nehody na záchranu iných životov. A ja ako obvinený tvrdím, že môj prípad je veľmi, veľmi podobný tejto situácii, kde je právne tento postup akceptovateľný.

Vo filme je úplne nepochopiteľne a v rozpore s logikou veci „vynechaná“ diskusia o tom, či cestujúci v lietadle boli skutočne obetovaní. Či a akú šancu mali na prežitie. Argument, že ja som predsa nikoho neobetoval, použije obvinený až temer ku koncu výsluchu.

No a opäť. Dostáva do žalobkyne jednoduchú otázku: Akým právom ste cestujúcim skrátili ich životy o tých pár minút, ktoré zostávali do „prirodzeného“ konca, t.j. havárie na štadióne. Koľko je akceptovateľná doba života, o ktorú sa cítite oprávený skrátiť život obetovaným cestujúcim?

Obvinený habká, mne vrie krv v žilách a odpovedám:

Na zázrak (či si to únosca nerozmyslí, či ho nepremôžu cestujúci ...) budem čakať do úplne poslednej chvíle, keď je ešte možné lietadlo zostreliť tak, aby sme zachránili ľudí na štadióne. Opäť by som to porovnal s podmienkami pre umožnenie odobratia orgánov na transplantáciu. Ak by som pripravoval vykonávací predpis k príslušnej legislatíve, budem sa snažiť vojensko-techickými skutočnosťami popísať ten posledný okamžik, kedy je už lietadlo nutné zostreliť. Nezoberiem cestujúcim ani sekundu naviac z času, kedy môžu čakať na zázrak.

Posledný atak žalobkyne je opäť úplne učebnicová otázka. Obvinený je opäť nepripravený, akoby sa s problematikou stretol prvý krát.

Vystrelili by ste raketu aj vtedy, keby v lietadle sedela vaša žena a 2-ročný syn? Obvinený, ktorý si bol ešte pre minútou úplne istý, že stieľal v dobe, keď už nebola žiadna šanca na prežitie cestujúcich, dramaticky pozrie na svoju ženu (sedí v publiku) a nedokáže odpovedať. Z môjho pohľadu čistý schizofrenik. Ak som presvedčený, že som strieľal až po uplynutí času na záchranu a teda moji blízki sú de-facto mŕtvi (z môjho pohľadu), aký problém mám priznať, že by som vystrelil úplne rovnako?

Navyše sa jedná o profesionálneho vojaka v bojovej pozícii. A ten sa predsa nemôže vzdať nepriateľovi v situácii, keď napríklad zajmú jeho blízkych. Je to kruté, ale skutočne je na mieste počítať s rizikom straty nielen svojho života, ale aj s bizarným rizikom, že na moju neutralizáciu použijú aj vyhrážanie sa ublížením mojim blízkym.

Ale otázka ohľadne streľby v prípade účasti manželky a syna v lietadle je v konkrétnom prípade absurdná, demagogická a neskutočne manipulatívna (smerom k divákovi) z úplne iného dôvodu. Pred žalobkyňou totiž otázky obvinenému kládol aj predseda senátu. A jedna z otázok znela: Na čo ste mysleli teste pred vypálením rakety? Obvinený odpovedal, že myslel na ženu a syna, na privátne (on použil slovo intímne) detaily. Akože nechápajúci sudca si to dal vysvetliť a obvinený odpovedal úplne explicitne: Predstavoval som si, akú zásadnú zmenu bude v mojom živote znamenať moje rozhodnutie. Najmä s ohľadom na rodinu.

Áno, obvinený svojim rozhodnutím v istom zmysle o svoju ženu a malé dieťa prišiel. On nemusel odpovedať na teoretickú otázku. On predsa na to lietadlo vystrelil plne si uvedomujúc, že tým o svojich blízkych príde. A to navyše v situácii, keby to nemusel urobiť a mohol ochrániť svoju rodinu.

Od filmu som čakal všeličo. Ale to, že manipulácia a demagógia bude na úrovni komunistických prípadov majora Zemana, to som skutočne nečakal.

Ozaj, viete o tom, že firma Mercedes-Benz podľa informácie z médií zverejnila, že jej autonómne auto bude v prvom rade chrániť životy osádky auta? A to aj v úplne krajnom prípade, že to bude mať za následok smrť človeka, ktorý by v opačnom prípade (obeťou bude posádka auta) prežil?

Tibor Pospíšil

Tibor Pospíšil

Bloger 
  • Počet článkov:  305
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Léta už tajím svoji příslušnost,k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,bo se mi nelíbí morální předlohy,čili papaláši hrající si na Bohy. ...Upřímně řečeno trochu teskno mi je,že nám stačí DEMO-Demokracie.ˇ(c) Tomáš Klus Zoznam autorových rubrík:  Menej štátuTúlavé zápiskyÚvahyFinancieFinančná poradňaZábavná logikaNebuď ovcaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu