Pani redaktorka mala v správach dvoch analytikov a rozprávala sa s nimi o zvyšujúcich sa cenách pohonných hmôt. Zaujalo ma to, že analytik sa snažil správne dôvodiť, že cena benzínu rastie preto, že rastie dopyt po benzíne, čo je spôsobené mimo iné aj tým, že rafinérie v USA majú nejaké problémy a Američania nakupujú benzín v Európe. Žiadne srandovné vyjadrenia, že cena benzínu stúpa kvôli zvyšujúcej sa cene ropy. Analytici boli však slušní hostia a pani redaktorka zasa rázna žena, ktorá im skákala do reči tak vehementne, že si nakoniec temer vynútila interpretáciu, že na zvyšujúce ceny benzínu má vplyv politická situácia okolo Iránu.
Potom sa začala pýtať, ako ovplyvní zvyšujúca sa cena beznínu ceny iných tovarov a služieb. Analytici sa opäť v defenzíve snažili vysvetľovať, že cena v konkurenčnom prostredí závisí od ponuky a dopytu oveľa viac, ako od cien vstupov. Pani redaktorka sa nedala a priviedla diskusiu do vytúženého finále:
Zvyšujúca sa cena ropy a následné zvyšovanie cien pohonných hmôt budú mať za následok postupné zvýšenie cien veľkej väčšiny (či skoro všetkých) tovarov s služieb.
A to je práve tvrdenie, ktorého pravdivostná hodnota je rovnaká, ako pravdivostná hodnota tvrdenia 1+1=3. Je to zároveň jedno z mnohých tvrdení, ktorým veríme aj napriek tomu, že ich je možné pomerne ľahko vyvrátiť. Avšak toto tvrdenie nie je „politicky“ neutrálne, a preto aj nasledovné vysvetlenie bude (ne)prijaté určite oveľa kontroverznejšie, ako šokujúci výsledok matematickej úlohy o aute a kozách.
Ceny tovarov a služieb sa udávajú v peniazoch. V tých peniazoch, ktoré potrebujeme na ich nákup. Ak by sa následkom zvýšenej ceny pohonných hmôt mala zvýšiť cena všetkých tovarov naraz, potrebovali by sme tých peňazí viac. Môžete namietnuť, že po zvýšení cien si nebudeme môcť dovoliť kúpiť také množstvo tovarov a služieb, ako predtým. Ale to by zasa znamenalo, že tovarov a služieb sa bude produkovať menej. A to zjavne nie je pravda, pretože aj počas doby zvyšujúcich sa cien benzínu suma tovarov a služieb (HDP - hrubý domáci produkt) stúpa.
Za normálnych okolností to je teda tak, že ak cena jednej skupiny tovarov (napr. pohonné hmoty) stúpa, cena iných tovarov a služieb naopak klesá. Jednoducho preto, že dopyt po tých iných tovaroch klesne a následkom zákonov slobodného trhu klesne aj ich cena. V predchádzajúcej vete je preveľmi dôležité „za normálnych okolností“. Normálne, logicky zdôvodniteľné okolnosti sú také, že množstvo peňazí je (resp. by malo byť) konštantné. A to práve nie je. Súčasná ekonomika nepracuje za normálnych okolností. Množstvo peňazí sa (neprirodzene, netrhovo) zvyšuje. Peniaze vznikajú „z ničoho“ v našich bankách. Do obehu sa dostávajú ničím nekryté peniaze, ku ktorým hodnoty (tovary a služby) vzniknú až následne. Alebo nevzniknú a len sa zvýši cena existujúcich tovarov a služieb.
Celá súvisiaca reťaz udalostí teda zvyšujúcou sa cenou pohonných hmôt nezačína. Táto reťaz udalostí zvýšením ceny končí.
Banka poskytne úver. Vzniknú nové, predtým neexistujúce peniaze. Príjemca úveru ich pustí do obehu, začne nimi nakupovať.Keďže sa zvýšilo len množstvo peňazí, ale množstvo tovarov a služieb ostalo rovnaké, nové peniaze spôsobia zvýšenie cien. Ak úver čerpal podnikateľ, pravdepodobne aj s ich pomocou vyrobí nový tovar, či poskytne nové služby. Istá časť nových peňazí tak bude pokrytá novými tovarmi a službami. Inflácia je vždy čisto peňažný jav. Na stránkach NBS (menu-menová_politika-menový_prehľad) sa môžeme dočítať, že skutočná inflácia na Slovensku je (za posledný rok-dva) cca 10% ročne (pozri info o menovom agregáte M3) Toľko nových, predtým nikdy neexistujúcich peňazí sa za rok dostane do obehu. Keďže však voči časti týchto peňazí vzniknú aj nové tovary a služby, vykazovaná inflácia je nižšia.
Za normálnych okolností (stály, resp. len veľmi mierne rastúci objem peňazí) by ceny tovarov a služieb mali klesať. Pretože vplyvom inovácií, nových výrobných postupov a tiež vplyvom konkurenčného trhového prostredia je výroba stále efektívnejšia a teda na jednotku nákladov (čas, materiálne, či ľudské vstupy) vzniká stále viac tovaru a služieb. Za rovnaké peniaze by sme mali dostať stále viac.
My sa však pohybujeme v systéme peňažne riadenej produkcie. Produkcia je stimulovaná nie novými nápadmi, inováciami, efektivitou, či skutočnými novými potrebami, ale novými, predtým neexistujúcimi peniazmi. A globálne preto aj ceny tovarov a služieb, vyjadrené v týchto (stále pribúdajúcich) peniazoch klesať nemôžu. A kým množstvo spotrebného tovaru je ešte ako-tak možné zvyšovať (inovácie, efektivita) v tempe prísunu nových peňazí, produkcia benzínu zjavne už takéto možnosti nemá. Rast produkcie beznínu výrazne nestíha rastu objemu peňazí, ktoré sú na nákup benzínu „určené“, čoho následkom je zvyšovanie jeho ceny, určenej v týchto, stále pribúdajúcich peniazoch.
