Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Boríme mýty: štát a jeho rozpočet (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

finančný systém
existujúci finančný systém je ŠTÁTOM riadený a prevádzkovaný systém. Monopol na peniaze a iné regulácie a obmedzenia nie sú vlastnosti trhu, ale štátu. V kapitalistickom finančnom systéme s peniazmi krytými skutočnou hodnotou (napr. zlatom) také excesy, ako sú možné dnes, také by možno neboli ani náhodou. Súčasnú krízu napríklad vyvolal socialistický blud "vlastný dom pre každého Američana". T.j. socialistický politický koncept. Finančníci ho len realizovali. Na zakázku a s priamou podporou štátu.
Tibor Pospíšil
<< < 1 2 3 > >>

Sorry ale krytie

penazi zlatom je v dnesnej dobe absolutna volovina
 
Hodnoť

Re:

Nedavno som premyslal nad jedno zaujimavou vecou. Co by sa stalo, keby vsetci obcania, vsetky firmy i stat splatili svoje dlhy a prestalo dalsie zadlzovanie. Viem, ze nerealne, ale aj tak. Este kym sme mali slovensku korunu, za 16 rokov sa znehodnotila asi trojnasobne. To by musela nastat brutalna deflacia. A vobec, ako to funguje v bankach, ktore tvoria peniaze z "nicoho"? Ked im niekto splati istinu, tu by mali automaticky znicit, ci nie, a nechat si len uroky? Da sa to predstavit na jednoduchom priklade. Mame banku, ktora ma jedineho vkladatela, ktory ma na ucte 1000 eur. Banka z tychto 1000 eur pozicia 100 niekomu inemu, ale de iure tych 100 eur majitelovi na ucte neubudlo. Cize ked dlznik vrati 100 eur + uroky banke, 100 eur (ako istina) by mala byt skartovana.
 

splátkou úveru peniaze zaniknú

áno, je to tak. Peniaze vzniknú v momente podpisu úverovej zmluvy (resp. pripísaniu pôžičky na účet dlžníka). Ak dlžník peniaze vráti, tieto konkrétne peniaze zaniknú.
 

re:

kto vie, ci sem tam si niekto neuleje nejaku tu tisicku pre seba. ked clovek pozera, ako ceny vsetkeho (az na vynimky) vytvalo idu hore, vsak to je chore.
 

ako zaniknú?

putujú predsa ďalej:
- menšia časť na účty bankárov ako odmeny a odtiaľ do obchodov, kín, bordelov ...
- väčšia časť ďalej ako ďalší úver
Banka nemusí vždy požičať novo vytlačené peniaze. Môžu to byť aj niekoľkokrát vrátené od dlžníkov.
 

jednoduchá matematika

vzhľadom na to, že existujú úroky, splatenie všetkých úverov je matematicky nemožné. To by niekto musel tlačiť aj extra peniaze určené na platenie úrokov. A to nerobí ani Bernanke.
 

Pán Pospíšil sa Mýli.

Podstata súčasného bankovníctva je v takzvaných frakčných rezervách. Banky majú povolené požičiavať niekoľkonásobok toho, čo majú v likvidných vkladoch (tzv. rezervách). Takže splatenie úveru vlastne znamená zvýšenie rezerv banky, takže banka môže požičať peniaze niekomu ďalšiemu.

Možno je to úsmevné, odporúčal by som prečítať tento komix od FEDu: https://www.newyorkfed.org/pub... Obsahuje viac informácií ako vám vie povedať kdejaký študovaný ekonóm
 

áno

tie videá zrozumiteľne ukazujú, že finančný systém je jeden švindeľ na tých, ktorí tvoria reálne hodnoty.
 

Re:

Ja to chapem asi nasledovne. Dajme referencnemu roku cislo 1. Tento rok je charakteristicky nejakou urovnou cien. Nech objem uverov je 5% zo vsetkych vkladov. Nejde mi o presnost udajov, ale o princip. Tym padom v roku cislo 2 je penazna masa zvacsena o 5% comu odpoveda inflacia +-5%. Hodnota jednej penaznej jednotky sa zriedila, ceny tovarov stupli a ludia uz nie su spokojni s doterajsimi platmi a chcu vyssie. V roku cislo 2 stupne aj objem uverov umerne zvacsenej penaznej mase. A takto to postupuje z roka na rok, mnozstvo penazi v obehu exponencialne rastie. Len nechapem tomu, ako to, ze po nejakom case sa bankam neminie cash? To akoze centralna banka z casu na cas daruje komercnym bankam nejake tie prachy? Chapes ako to myslim. Ludia stale pouzivaju pri mensich platbach aj hotovost, ale jej mnozstvo relativne k vsetkym peniazom (aj k tym bezhotovostnym) by malo v case klesat (kedze mame stale inflaciu).
 

dúfam, že ti pomôže

keď ti pripomeniem, že:
- existuje konkurencia, ktorá tlačí ceny dole
- počet obyvateľov sa zvyšuje (čiže aj potreba obeživa)
- vyrábajú sa stále nové výrobky a vymýšajú nové služby
Takže aj tých 5% nárastu množstva obeživa je málo.
Jediný problém je existencia úrokov a úžerníkov.
 

re:

To by nas na slovensku muselo pribudnut kazdym rokom 250,000. Inac je to len prostriedok pre hrstku ludi ako sa legalne obohatit na praci inych ludi.
Nove vyrobky a sluzby? Az tak vela ich nie je aby sa s tym penazny system nevysporiadal. To je len mytus, ktori siria ti, ktori maju na tom zalozene svoje zivobytie.
 

nehovorím len o Slovensku

a som v teoretickej rovine. V praktickej rovine je to na 3 knihy.
Prostriedok na legálne obohatenie sa nie je samotné tlačenie peňazí, ale ÚROKY.

"Nove vyrobky a sluzby? Az tak vela ich nie je aby sa s tym penazny system nevysporiadal."

To myslíš vážne? To by bola permanentná deflácia, ktorá by nútila do úspor - čiže do sťahovania obeživa z obehu, čo škodí rozvoju. Matematika je jednoduchá - nové výrobky = nové peniaze, aby sa mohli zrealizovať na trhu. Veď keď sa človek rozhodne ísť na dovolenku, nemusí kvôli tomu prestať jesť.
 

Re:

Dovolim si s tebou nesuhlasit. Ved predsa mame kopu veci, ktora moralne i technicky zastarava. Mnohe dalsie idu kazdorocne do srotu a ich ekonomicky cyklus sa skonci. Preco potom nestahovat peniaze z obehu vychadzajuc z tvojej logiky?
 

asi som sa nejasne vyjadril

starý televízor nahradíš novým, takže potreba obeživa na uspokojenie tejto potreby neklesá ...
Mal som na mysli nové produkty uspokojujúce nové potreby. Napríklad jeden čech vymyslel cestovnú kanceláriu pre plyšákov a bohatí idioti si nechajú svojich plyšákov fotiť pred Louvrom, pod sochou slobody ... A aj na to treba peniaze - neprestanú predsa zákazníci tej cestovky chodiť do bordelu, aby si ušetrili na cestovanie svojich plyšákov...
Možno nie práve najlepší príklad, ale chcel som to trochu odľahčiť :-)
 

Re:

Ty by si tlacil nove peniaze aj pri vyrobe toaletneho papiera? Ved to je holy nezmysel. Penazi je potrebne len take mnozstvo, aby saturovali vymenu statkov medzi ludmi a ani o chlp viac. Akekolvek prudke zmeny su pricinou otrasov ekonomiky. Zial vacsinou na to doplati ti najbezbrannejsi, ktori za nic nemozu.
 

re:

A to nehovorim o tom, ze inflacny system podporuje marnotratnost a bohapuste zadlzovanie namiesto sporivosti. Toto je koren dnesnej krizy a nie tie omacky, co nam sa nam najroznejsi analytici snazia natlacit do hlav.
 

ja nie som za inláciu

ty máš skôr na mysli úroky - tie ženú každého na trh do boja o obeživo, aby ho nazbieral dosť nielen na splatenie istiny, ale aj na úroky. A čuduj sa svete - na platenie úrokov sa peniaze netlačia. Čiže ak niekto splatí, znamená to, že niekto nesplatí úver.
Keby neboli úroky, nebola by inflácia. Apropos, zdravá miera inflácie je furt lepšia, ako deflácia.
Pri deflácii sa zabrzdí rozvoj. Všetci budú mať úspory, ale nebudú vedieť, čo s nimi.
 

Re:

Dovodom inflacie nie su uroky ale frakcny bankovy system, ktory vyraba peniaze z "nicoho". Uroky boli aj v minulosti pri komoditnych menach, ale mnozstvo penazi v obehu nerastlo exponencialne, pretoze bolo obmedzene fyzickym mnozstvom drahych kovov.
 

problém vidím v tom

že pri tvojej dogme ťa zrejme drží neprekonaná poučka, že peniaze sú majetok, hodnota. Skús sa na peniaze pozrieť ako na bezhodnotný papier, ktorý je len DOKLADOM o vlastnení nejakej hodnoty. A najväčšou chybou je, že ľudia - konkrétne židia - týmto potvrdenkám vymysleli cenu - úrok. Frakčný systém je OK . cez úvery púšťa nové obeživo do obehu na uspokojovanie potreby výmeny. Dopyt po úveroch hovorí o dopyte po obežive - to znamená, že vydané obeživo je kryté výrobkami a službami za ne vymieňané. Potreba krytia nejakým kovom, ktorého hodnota kolíše, je dnes už nezmysel. Problém sú úroky, ktoré nútia tlačenie nových nekrytých peňazí na platenie úrokov. Istina je krytá tovarmi a službami, ůroky nie sú kryté. No a najlepšie harakiri robia finančníci - autori rôznych derivátov a podobných nástrojov okrádania.
Lenže pomaly ale isto je tu doba, keď pracujúci (nie len fyzicky), ktorí sa podieľajú na tvorbe reálnych hodnôt už nestíhajú pracovať na tú rýchlo sa premnožiacu armádu finančníkov a ostatných naničhodných úžerníkov.
 

Je to komplikovanejšie, ale skúsim...

Treba si uvedomiť, že opraty v rukách má vždy centrálna banka. Tá robí priame oprácie na finančnom trhu, väčšinou prostredníctvom nákupu a predaju krátkodobých vládnych cenných papierov - takzvaných pokladničných poukážok. Takže ako sa to robí?

Ak CB zistí že v systéme je príliš málo likvidity (hotovosti), zorganizuje takzvaný refinančný tender. Ponúkne bankám (primárnym dealerom) že od nich odkúpi cenné papiere. Toto sa robí holandskou dražbou, povedzme že banka si stanoví cieľ trebars 500 miliónov dolárov a začína sa pomysleným úrokom 0%. Tento sa podchvíľou zvýši až pokiaľ sa nepredajú všetky cenné papiere. Banky získajú likvidné rezervy oproti ktorým môžu požičiavať. Ak CB zistí že v systéme je veľa likvidity, tak ponúkne bankám cenné papiere - toto je takzvaný sterilizačný tender. Toto sa opäť deje dražbou až kým CB neodstráni prebytočnú likviditu. Toto je technicky nástroj, akým centrálna banka ovplyvňuje úrokovú mieru.

No a teraz kde je teda to kúzlo tvorby peňazí? Kúzlo je v tom, že banky napríklad v USA môžu požičať 10 násobok toho čo majú v rezervách. Urobme si príklad - založme novú banku, ktorá bude mať základný kapitál milión USD. Pre jednoduchosť si predstavme, že tento milión dolárov si požičia jedna firma, A ktorá si za ne kúpi napríklad materiál na výrobu od firmy B. No a teraz si predstavte, že firma B si tieto peniaze vloží na bežný účet do našej banky. Takže banka má zrazu 1 milión v úveroch a 1 milión vo vkladoch. Z týchto vkladov musí 10% vinkukovať na účte CB a zvyšných 900 000 môže zase požičať. Cyklus sa opakuje až kým banka neskončí s 1 miliónom vinkulovaným na účte CB (takzvaná rezerva) a s 9 miliónmi rozpožičanými ľuďom a firmám.

Toto je v skratke mechanizmus tlačenia peňazí. Refinančný tender je zo strany CB iba číslo v počítači. Ak má banka nejaký cenný papier, CB ho od neho môže odkúpiť za hotovosť, ktorú si vytvorí v počítači. A toto je odpoveď na vašu otázku - CB vie skutočne vytvoriť peniaze zo vzduchu. No a systém frakčných rezerv vynásobí tento efekt desiatimi. Bankový systém by mal dohliadnuť na to, že sa novovytlačené peniažky dostanú tým čo to najviac potrebujú, respektíve si toho najviac cenia. Ale pointou je, že CB môže rovnako peniaze aj "zničiť". Stačí ak bankám odpredá cenné papiere vo svojich rezervách, a banky následne aby splnili povinné rezervy nebudú vrátené peniaze od ľudí požičiavať, ale si ich uložia v CB.
 

<< < 1 2 3 > >>

Najčítanejšie


  1. Juraj Paškuliak: Najhorší susedia sú chovatelia psov. Vytrvalo štekajúci pes vám zničí nervy 196
  2. Michael Achberger: Potravinová pyramída: takto budete jesť zdravo a aj schudnete 72
  3. INESS : Gastráče: Tri argumenty a päť pseudoargumentov 70
  4. Soňa Fröhlichová: Vodné priehrady vo Švajčiarsku priťahujú turistov, Jamesa Bonda i Tour de France. 55
  5. Michal Šimečka: Sú protesty v Bielorusku riadené zo zahraničia? Odpoveď v troch bodoch. 50
  6. Anton Kaiser: Letné Dudince 47
  7. Marián Hamada: O biskupovi chudobných, koronasporoch a ekonómkach vo Vatikáne 45
  8. Dominika Dongova: Návod na to, ako milovať muža 42
  9. Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ : Ovčiarsky pes pohrýzol okoloidúceho, majiteľku už stihli obviniť. 27
  10. ADRA Slovensko: Bejrút 2020. Nočná mora, ktorá sa stala každodennou realitou 24

Rebríčky článkov


  1. ADRA Slovensko: Bejrút 2020. Nočná mora, ktorá sa stala každodennou realitou
  2. Štefan Vidlár: Fiškálsky gang
  3. Július Kovács: Je vôbec funkčný parlament aj počas 2 mesačných prázdnin? Berú plat aj s asistentmi.
  4. František Stručka: Sulík spravil pri predaji VSE lepší obchod než jeho predchodcovia. No šlo to i lepšie
  5. Miroslav Galovic: Slovenské Černobyle. Rekapitulácia prvej série.
  6. Štefan Vidlár: Jin a Jang
  7. Jozef Legény: Sulíkova energetická zrada - Slovensko zadný dvor nemeckej energetiky?
  8. Robert Štepaník: diel 45 - cover me
  9. Štefan Vidlár: Zabili nám Ferdinanda
  10. Miriam Studeničová: Nekompromisná kritika knihy Jozefa Kariku "Strach"


Už ste čítali?